VÝZNAM VTÁCTVA PRE ZÁHRADY - ORNITOLÓG RADÍ

VÝZNAM VTÁCTVA PRE ZÁHRADY

Záhrady sú v zastavanom území také malé oázy prírody. Pre vtáky majú obrovský význam. Poskytujú im potravu, hniezdne príležitosti, úkryt. Je to biotop, ktorý láka mnoho druhov od sýkoriek, cez drozdy, žltochvosty, brhlíky a mucháre až po ďatle, sojky a straky. Je známych viacero prípadov, kedy v chatke na záhrade zahniezdila sova lesná či kuvik obyčajný, na ihličnanoch pred záhradou myšiarka ušatá či dokonca myšiak hôrny. Aké benefity však prinášajú vtáky nám a čo znamená ich prítomnosť pre samotnú záhradu?

Začnime tým najbežnejším obyvateľom záhrad, ktorý sa dá pomerne ľahko prilákať vtáčou búdkou a prikrmovaním, sýkorkou veľkou. Jedna sýkorka zlikviduje počas kŕmenia mláďat denne najmenej 380 až 500 jedincov hmyzu. Z toho značnú časť tvoria typickí škodcovia plodín, húsenice. Dospelá sýkorka sa živí rozmanitými druhmi hmyzu a pavúkovcov, ale nepohrdne ani plodmi, semenami, na kŕmidle ju vieme potešiť aj lojom či orechmi. Na jar a v lete však lovia sýkorky v 85 % prípadov húsenice, ktoré nájdu medzi listami v korunách stromov do výšky 9 m nad zemou. Záhrady nevynímajúc.

Ak sa vám podarí umiestniť do záhrady vtáčiu búdku, ktorú obsadí sýkorka veľká, máte zabezpečenú niekoľkotýždňovú aktívnu biologickú ochranu plodín a stromov. Aby ste mali predstavu o akom množstve hmyzu sa vlastne bavíme, tu nájdete malý prepočet. Sedenie na znáške trvá 12 až 17 dní (v priemere 13,7 dňa), kŕmenie a výchova mláďat 14 až 23 dní (v priemere 18,4 dňa). Spolu sú to 3 až 4 týždne ochrany plodín. Sýkorka kŕmi prevažne 7 až 12, výnimočne aj viac, mláďat. Po vyhniezdení sa bude táto mega-rodinka na vašu záhradu rada vracať a vyloví vám všetok škodiaci hmyz. Za jednu hniezdnu sezónu, kedy hniezdia takmer vždy 2 krát, tak sýkorky z jednej búdky skonzumujú minimálne 16 000 jedincov hmyzu. Ak pridáme obdobie pred hniezdením a po hniezdení, môže to byť už veľmi zaujímavé číslo, desiatky tisíc hmyzích jednohubiek.

Toto sa ale bavíme stále len o jednom hniezdnom páre. Ak máte veľkú záhradu, môžete prilákať viac párov sýkoriek alebo viac druhov vtákov. Malá záhrada by im v podstate ani nestačila, málokto má k dispozícii toľko húseníc. Teritórium 1 hniezdiacej sýkorky je veľké do 3 ha, loviská môžu byť aj vzdialenejšie v závislosti od dostupnosti potravy, počasia, ale aj „chémie“. Záhradám, v ktorých sú rastliny ošetrované chemickými insekticídmi, sa sýkorky vyhýbajú, resp. nemajú tu čo loviť. S nebezpečnými postrekmi to však môže skončiť aj veľmi tragicky. Ak sýkorky lovia priotrávený hmyz, jedy sa v ich telách kumulujú. Nakoniec sa môže otráviť celá rodinka. Ak sa teda chystáte v záhrade čokoľvek striekať, určite tam nevešajte žiadnu búdku. Alebo – lepšie riešenie – dajte prednosť vtákom a nie postrekom.

Ak chcete do záhrady prilákať sýkorky, búdku nemusíte vešať vysoko. Sú to majstri na improvizované hniezdenie a nepohrdnú ani dutinou pri zemi. Našli sa obsadené rozvodové skrine, dopravný kužeľ či hniezda lastovičiek. Výška 1-3 m je štandardne postačujúca. Dôležitejšia je bezpečnosť takýchto búdok, najmä aby sa k nim nedostali mačky. Búdku je ideálne zavesiť tak, aby visela, kľudne ju nechajte hompáľať sa vo vetre, vtáky sa tu budú, prekvapivo, cítiť bezpečne. Povinné rozostupy medzi búdkami sú pre sýkorky veľké aspoň 100 m, inak obsadia len jednu z nich. Sú to mimoriadne teritoriálne – až agresívne – vtáky.

Ďalší hmyzožravý operený ochranca vašej záhrady môže byť žltochvost domový. Dá sa rovnako ľahko prilákať umiestnením búdky – tentokrát však použite tzv. polobúdku s čiastočne otvorenou prednou stenou. Miluje podstrešie chát a altánkov. Opäť však treba dávať pozor na dostupnosť búdky pre mačku. Nechceme predsa vytvoriť nebezpečnú pascu, do ktorej budú chodiť „cicuše“ ako do špajze či reštaurácie.

Polobúdku – ale ešte radšej kvetináč – rád obsadí muchár sivý, expert na pavúky a blanokrídlovce, mláďatá však kŕmi prevažne dvojkrídlovcami (sem patria napríklad aj tie „otravné“ muchy). Zaujímavým návštevníkom vašej záhrady je tiež drozd čierny. Mnohí záhradkári mu zazlievajú jeho záľubu v rôzne plody, na jar a v lete počas hniezdenia je však vášnivým „zberačom“ hmyzu, ktorým kŕmi mláďatá aj seba. Zahniezdiť môže v kríkoch či živom plote, nie je v tomto smere veľmi vyberavý. Hniezdo si dokáže postaviť aj do polobúdky, do kŕmidla alebo kvetináča.

Veľmi podobná je situácia aj u škorca obyčajného, ktorý na jar a v lete loví najmä chrobáky, blanokrídlovce a dvojkrídlovce, ktorými kŕmi svoje mláďatá. Obetovať mu ako vďaku pár čerešní či trochu hrozna v neskoršom období je už našou morálnou povinnosťou. Prilákať ho môžeme umiestnením väčšej búdky, je však pomerne plachý, treba vybrať strom niekde v úzadí, kde bude mať kľud.

Každá správna záhrada vľúdna k našim operencom má obsahovať dreviny, na ktorých si pochutia po skončení hniezdnej sezóny, od viniča, cez jarabinu až po čerešne. Super sú aj orechy a semienka javorov. Úkryt v podobe krovín a živých plotov je veľký bonus. Zabudnúť by sme nemali ani na prikrmovanie v záhrade – pokojne aj celoročné. Niekoľko pravidelne dopĺňaných kŕmidiel znásobí šancu na obsadenie záhrady, ale aj na úspešné vyhniezdenie, zdravie a zdatnosť návštevníkov. V letných mesiacoch myslite na pitný režim. Vtáky sa v napájadlách či pitítkách radi aj okúpu. Mimoriadny úspech bude mať určite záhradné jazierko. Vždy však myslite na sklon brehov, strmé môžu byť nebezpečné. Pozor aj na sudy a kade s vodou, zvlášť na bazény. Vždy v nich nechajte niečo plávať, drievka, polystyrén, ináč sa vám tam vtáky utopia.

Radovan Jambor

Ornitologická poradňa