Ako sa eticky zbaviť holubov? - Články - Ornitológ radí

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Ako sa eticky zbaviť holubov?

Publikoval v Ochrana budov pred vtákmi ·
Okolo holubov a ich výskytu v mestách sa tradujú viaceré nepravdivé a prehnané mýty. Prvý z nich sa objavil v súvislosti s poškodzovaním kultúrnych pamiatok. Vtáčie výkaly obsahujúce kyselinu chlorovodíkovú mali narušovať povrchovú štruktúru kamenných sôch a fasád historických budov. V dôsledku toho sa niektoré "zasieťovali", aby sa zabránilo prístupu holubov. Obnova niektorých stála milióny. Po dôkladnejšom prieskume sa však ukázalo, že za poškodzovanie pamiatok môžu do veľkej miery predovšetkým mestské emisie a kyslé dažde. Okolité prostredie je už natoľko prekyslené, že sa to prejavilo aj takýmto spôsobom. Čiže holuby sú v tomto nepriaznivom jave zakomponované ako vinník do veľkej miery nevinne. K poškodzovaniu dochádza celoplošne vo všetkých mestách, nie iba na miestach, kde sadajú holuby. Stále to však iba málokto akceptuje a niektorí ľudia v "živení" tohto mýtu pokračujú ďalej.
 
Druhý mýtus je spojený s prenášaním chorôb. V hniezdach holubov nachádzame samozrejme roztoče a existujú aj ochorenia, ktoré sa môžu preniesť na človeka, to áno, ale to neznamená, že predstavujú verejné zdravotné riziko a že holuby treba likvidovať. Nikto predsa s týmito holubými hniezdami nie je v priamom bezprostrednom kontakte, ako by sa nakazili? Také isté respiračné ochorenia, aké hrozia od holubov, prenášajú napríklad aj papagáje, s ktorými sa chovatelia hrajú a maznajú. Jedno z týchto ochorení je dokonca smrteľne nebezpečné. Nikto však na papagáje nepoukazuje ako na nebezpečnú hrozbu, ako na prenášačov nebezpečných chorôb. O chorobách prenesených z holubov na človeka existujú len nepatrné zmienky. Zaznamenané prípady boli prevažne ľudia, ktorí sa delili s holubmi o rovnaké obytné priestory a boli dlhodobo vystavení vdychovaniu roztočov a baktérií. Viac takýchto prípadov nájdeme u chovateľov zmieňovaných papagájov. V prípade ľudí pohybujúcich sa v mestách a navštevujúcich miesta s hniezdami je riziko akejkoľvek nákazy prakticky nulové. Tento mýtus je len zbytočným šírením neopodstatnenej paniky v snahe o pokračovanie procesu sterilizácie mestského prostredia. Človek v meste sa snaží od prírody - hoc aj nepôvodnej - oddeliť, ale to žiaľ nie je možné, mal by skôr hľadať kompromisné cesty vzájomnej koexistencie. 

Holuby sú neoddeliteľnou súčasťou miest a sú jednou z posledných skupín živočíchov, s ktorými tu ľudia môžu mať aspoň aký taký "blízky" kontakt. Holuby majú na našu patologicky pokrivenú mestskú prestresovanú psychiku pozitívny vplyv, každý už určite počul o animoterapii a chýbajúcich stimuloch.
 
V prípade, že sa predsalen rozhodneme holuby zo svojho bezprostredného okolia eliminovať -  a to mimo hniezdnej sezóny vtáctva - existuje niekoľko eticky a morálne akceptovaných metód. V prvom rade musíme ošetriť miesta, kde trávia čas, kde sadajú a to najjednoduchšie kovovými zábranami, nezrania ich, ale zabránia im zosadnúť napríklad na parapety okna. Druhým spôsobom, používaným napríklad na vlakových a autobusových staniciach sú akustické repelenty (nahrávky rôznych škrekov, ktoré u vtákov signalizujú predátora alebo bolesť), sú však menej účinné, holuby si na ne rýchlo zvyknú a sú finančne náročné, nie každý si ich môže dovoliť. Ďalšou možnosťou je zasieťovať priestory (priemyselnými sieťami), kde sa holuby zvykli pohybovať, kde prenikali. Toto riešenie však nie je vždy esteticky príťažlivé.
 
Tou najjednoduchšou metódou je však odchyt, ktorý by ale mala robiť firma s licenciou a povolením. Je to metóda náročnejšia na čas, vyžaduje si trpezlivosť, je však zaručene úspešná. Takýto odchyt realizujeme aj my (viac informácií na našej stránke).
 
Dôležitý je však aj etický rozmer odchytu, niektoré firmy takýmto spôsobom holuby hubia, považujú ich za škodcov končiacich v kafilérii, to však nie je správne. My to robíme úplne inak. Od našich nemeckých partnerov máme presvedčivé výsledky o odchyte a vypúšťaní mestských holubov. Nechovajú sa totižto ako divo žijúce holuby s výraznou fixáciou k miestu odchytu, je ich teda možné v určitej vzdialenosti vypustiť bez toho, aby sme im museli ubližovať, nevrátia sa. Nemcom sa osvedčila vzdialenosť 50 km, nám 60-70 km. 

Ďalšou z eticky prijateľných metód je premiestňovanie holubých populácií na vybrané miesto do tzv. holubníkov, kde je možné následne regulovať aj rýchlosť ich reprodukcie. Je to metóda časovo náročnejšia a je ju vhodné aplikovať na rozsiahlejších plochách (mestá, bloky, ulice).



Copyright 2016. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky