VTÁKY V MESTE A KONFLIKTY V SPOLUNAŽÍVANÍ - ORNITOLÓG RADÍ

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

VTÁKY V MESTE A KONFLIKTY V SPOLUNAŽÍVANÍ

 
Zažívame 6. masové vymieranie druhov, meníme klímu, pílime si konár pod vlastnými nohami, pritom sa zdá, že sme si vypli všetky varovné „kontrolky“. Toto všetko sa deje aj napriek tomu, že v súčasnosti vieme o prírode viac. Poznáme súvislosti aj následky. Príčinou je možno skutočnosť, že sa od prírody vzďaľujeme a tým unikáme aj pred pesimistickou realitou.

Uprednostňujeme sterilnejšie prostredie, voľný čas trávime viac za tabletmi a počítačmi, v interiéroch, nákupmi a prechádzkami po obchodných domoch a galériách. Kontakt s prírodou má väčšina populácie iba minimálny. Je nás pritom viac a náš tlak na prírodu rastie. Koniec koncov, možno je aj dobre, že voľný čas netrávime všetci v prírode.

Problém je ale komplexnejší. Čím sa máme lepšie, tým viac míňame, kupujeme jednorazový tovar, produkujeme viac odpadu, menej sa zaujímame o pôvod surovín a na obnovu prírody berieme iba malý ohľad. S našim aktuálnym životným štýlom sa veľmi rýchlo mení krajina, v ktorej žijeme. Riečna, poľnohospodárska, lesná, vidiecka, ale aj tá mestská zažíva stále výraznejší úpadok aj napriek našej silnejúcej ochranárskej iniciatíve.

Rozdiel oproti minulosti je zásadný, miznú typické vidieckej osídlenia, pasienky, mizne nedotknutá divočina, rieky sme spútali, lesy vydrancovali. Okrem šialene veľkého tlaku na zdroje surovín, je príčinou aj to, že sme uprednostnili dostupnosť a pohodlie. Práve toto nám ponúka aj život v meste. Jednoduchý, predvídateľný a vysoko komfortný život. Mestské prostredie sa vďaka tomu podstatným spôsobom rozšírilo na úkor prírodnej aj vidieckej krajiny. Takejto postupnej zástavbe a rozširovaniu miest sa hovorí urbanizácia.  

Časťou prírody, ktorá nám veľmi „hlasito“ signalizuje, že s týmto procesom nie je niečo v poriadku, sú vtáky. Údaje o vtáctve sa využívajú aj pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, sú tzv. bioindikátorom zmien. Populácie niektorých druhov vtákov sa v dôsledku rozširovania miest rýchlo zmenšujú, sú však aj také vtáčie druhy, ktorým mestské prostredie naopak vyhovuje a pre ktoré je mesto akýmsi umelým ekosystémom. Zmeny sú v prípade vtáčích spoločenstiev rýchlejšie ako u iných živočíšnych skupín. Mali by sme sa zaujímať o to, aké to má príčiny.

Mesto často uprednostňujú druhy, ktoré sa správajú invázne. Každé narušené prostredie – s novými príležitosťami, bez konkurencie a predátorov – priťahuje ich pozornosť. Mesto týmto vtákom poskytuje nielen potravné podmienky v podobe zvyškov z našich kuchýň, ale aj hniezdne príležitosti na budovách. Niektorým druhom náš životný štýl vyhovuje a našli tu vítanú náhradu za prirodzené, pôvodne skalnaté, prostredie. Vtáky tu ale hniezdia aj vo zvyškoch zelene a v periférnych zelených plochách, akými sú lesoparky, parky a záhrady, kde ich hniezdna početnosť dosahuje mimoriadnu hustotu. Sú to ostrovy v mori zdevastovanej krajiny.

V poslednom desaťročí sa však niektoré podmienky v mestskom ekosystéme opäť výrazne zmenili a doplatilo na to – a stále dopláca – viacero vtáčích druhov. Tieto zmeny nastávajú paradoxne aj vďaka environmentálnej politike. Viac zatepľujeme panelové domy a viac rúbeme a podporujeme štiepkovanie dreva, z ktorého robíme potom tzv. biopalivo. 

Medzi vtáčie druhy, ktoré sa nám z miest postupne vytrácajú patrí aj belorítka domová (Delichon urbica). Hniezdo si stavia z vlhkej hliny lepenej slinami. Tento vták dopláca nielen na nešetrné zatepľovanie, kedy sa na úkor novej krásnej fasády zhadzujú pôvodné hniezda, ale aj na stále väčšie suchá, kedy majú tieto vtáky vážny problém nájsť mláky ako zdroj ich stavebného materiálu. Zároveň ubudlo hmyzu ako potravného zdroja týchto vtákov. Vedci udávajú až 80 % pokles v biomase hmyzu na európskom kontinente. Príčinou je chemizácia, ale aj negatívne zmeny v krajine. Pasie sa a chová menej zvierat a ubudli lúky s ich prirodzenou rastlinnou skladbou.

Ďalším vtáčím druhom, ktorý v mestách utrpel straty v dôsledku zatepľovania fasád na sídliskách a veľkých budovách je už čoraz vzácnejší dážďovník tmavý (Apus apus). Tento impozantný letec hniezdi v rôznych škárach pod strechami a vo vetracích otvoroch. Opravou fasád a inštaláciou mriežok na vetracie otvory prichádza o obľúbené hniezdiská. Určitou, nie zrovna postačujúcou, náhradou sú mu búdky inštalované na štítových stenách zatepľovaných domov. Aj tento vtáčí druh začína strádať v dôsledku úbytku tzv. aeroplanktónu, lietajúceho hmyzu, ktorým sa živí.    

V médiách sa v súčasnosti často „preberá“ aj zmenšujúca sa veľkosť populácie vrabca domového (Passer domesticus). Dlhé obdobie išlo o záhadu, nikto nevedel prečo vrabcov z miest a vidieka rýchlo ubúda. Dnes už vieme, že príčinou sú nielen chemizácia, ale aj úbytok zdrojov potravy, ktorými boli tradičné dvory so sliepkami a smetné koše. Dnes sa odpadky balia do igelitových vriec, ku ktorým sa vrabce nedokážu dostať. Sliepky chová, dokonca aj na vidieku, už len málokto. K tomu sa pridal úbytok hniezdnych príležitostí, ale aj rozširujúca sa populácia voľne žijúcich mačiek, ktoré sú v mestách významným predátorom drobných spevavcov.  

Potom je tu ešte celý rad ďalších druhov vtákov, ktoré nie sú typicky mestské, ale z miest sa aj tak vytrácajú. Dôvodom je nielen chemizácia a úbytok potravy, ale aj miznutie zelene, hniezdnych príležitostí v krovinnej vegetácii, na stromoch a v prirodzených dutinách. Patria sem druhy, ktoré nevyužívajú žiadne ľudské náhrady hniezdneho biotopu, sú to často špecialisti, plaché druhy viazané striktne na určitý typ zelene, ktorá z mesta mizne. Jedným z príkladov je stehlík zelienka (Carduelis chloris). 

V mestách nájdeme v rôznych biotopoch takmer všetky naše druhy stehlíkov, ale zelienka je tu určitým spôsobom ikonou, dáždnikovým druhom ochrany verejnej zelene. S obľubou hniezdi v záhradách a parkoch. Hniezdo si umiestňuje do vrchných vetiev, tiež do vidlice alebo ku kmeňu. Najradšej má ihličnany a cudzokrajné kroviny. Je to vegetácia, ktorá sa pravidelne upravuje, orezáva a vypiľuje. Preto sa zelienky stávajú častou obeťou nešetrných zásahov do zelene počas hniezdnej sezóny vtákov. Hniezdia tiež vo vegetácii popri cestných komunikáciách. Tu sa im stávajú osudné, okrem predácie mláďat mačkami, aj kolízie s automobilovou dopravou. Hniezdna početnosť zelienok v mestách úzko súvisí s podielom a rozptylom zelene. Početnosť zelienky v mestách negatívne ovplyvňuje aj šírenie tzv. kŕmitkovej choroby, trichomoniázy.

Do skupiny vtákov, ktorým mesto vyslovene vyhovuje a dokážu sa mu, v procese synurbanizácie prispôsobovať patrí holub hrivnák (Columba palumbus). Hniezdi tu na väčších drevinách vo vlastných hniezdach, v posledných rokoch sú už ale bežné aj prípady, kedy v meste zahniezdi priamo na balkóne, v krabici, na poličke či kvetináči. Ľudia tieto holuby väčšinou nedokážu odlíšiť od mestských holubov a tak sa k nim správajú rovnako nevraživo, hniezda im vyhadzujú, vajcia ničia, strieľajú po nich a pod.

Typickým mestským „prvkom“ a symbolickým zástupcom vtáčej ríše je tu mestský holub (Columba livia f. domestica). Nepatrí samozrejme medzi naše pôvodné vtáčie druhy a nie je ani zákonom chránený, ako všetky voľne žijúce vtáky. Aj napriek tomu ho možno považovať za neoddeliteľnú súčasť mestského ekosystému. Nevraživosť a prenasledovanie týchto zvierat však viedlo v niektorých mestách k zásadnému poklesu veľkosti ich populácií. Inde, najmä v menej rozvinutých regiónoch, sa im naopak darí. Dalo by sa nepochybne dlho polemizovať, či a aký majú vplyv na verejné zdravotníctvo či skutočne poškodzujú pamiatky a majetok ľudí. Za posledné desaťročia spolunažívania sa okolo holubov rozšírilo neuveriteľné množstvo fám a poloprávd. Nie sú to predovšetkým žiadne „okrídlené potkany“. Nie sú žiadne známe prípady nákazy, ktorá by preskočila z holuba na ľudí.

Z voľne žijúcich vtáčích druhov sa na mestské prostredie pekne adaptoval drozd čierny (Turdus merula). Vytvoril si tu vlastné mikropopulácie, ktoré sa medzisezónne premiestňujú len medzi vyššími a nižšími polohami. Drozd tu hniezdi v krovinách a na drevinách pomerne nízko, do 2-3 m. Naučil sa ale využívať aj rôzne časti domov a altánkov. Jeho trend nie je klesajúci, no jeho mestské populácie miestami vážne ohrozujú predátory, ochorenia a kolízie so sklom či dopravou. Tým azda najnekompromisnejším a najrozšírenejším likvidátorom drozdích hniezd sú naši mačací štvornohí miláčikovia, ale aj prirodzene sa šíriaci predátor, akým je straka čiernozobá (Pica pica) či kuna skalná (Martes foina). Z miest si urobili doslova „špajzu“. Pritom väčšina vtáčích druhov vyhľadáva mesto paradoxne práve kvôli menšej operačnej pôsobnosti väčšiny predátorov. Ľudská prítomnosť poskytuje imaginárny ochranný štít veľkej časti mestského vtáctva. Za kratší koniec však ťahajú hniezdiče neschopné dokonale maskovať svoje znášky. Vážnou hrozbou pre mláďatá drozda, ktoré vyskakujú z hniezd ešte keď nevedia lietať, sú aj kosačky a psy, ktoré si ich mýlia s plyšovou hračkou.
   
S veľmi podobnými problémami sa stretáva aj populácia ďalšieho, už typického mestského vtáka, žltochvosta domového (Phoenicurus ochruros). Jeho hniezda sú „exponovanejšie“, neschováva si ich tak dôkladne ako drozd. Mestské predátory ich skôr nájdu. Početnosť žltochvosta je však v mestách menšia, ovplyvňuje ju predovšetkým nedostatok hmyzu ako preferovanej potravy.

Druh, ktorý v minulosti hniezdil takmer výhradne na stromoch v hniezdach krkavcovitých vtákov alebo na skalách, dnes úspešne osídľuje staršie aj novšie mestské sídliská. Je ním sokol myšiar (Falco tinunculus). Na hniezdenie si vyberá často kvetináče či skrinky na balkónoch od 3. po 8. poschodie. Keďže inkubácia a výchova mláďat, ktoré nie sú zrovna najtichšie a najčistotnejšie, trvá spolu takmer dva mesiace, práve tento druh ja častým zdrojom konfliktov vo vzájomnom spolunažívaní. Nie každý dokáže mláďatá tohto dravca na svojom balkóne zniesť a, zároveň, nie vždy si sokoly vyberú bezpečný podklad pre hniezdo. Mláďatá po vyletení pobehujú po balkóne a parapete, nevedia ešte dobre lietať. Preto, ak nemajú k dispozícii väčší manévrovací priestor, môžu spadnúť na ulicu s fatálnymi následkami.   

Vzácnejšie sa stretávame v mestách aj so sovou, myšiarkou ušatou (Asio otus). Hniezdi vo voľných  hniezdach strák a vrán. Po vyhniezdení sa mláďatá ešte niekoľko týždňov potulujú po okolí, pričom na seba a rodičov monotónne pískajú. Tieto tzv. kontaktné hlasy sú schopné hodiny a hodiny opakovať, čo v noci niektorým ľuďom – celkom logicky – prekáža pri spánku. Neraz to vedie k rôznym konfliktom. Ľudia nám potom volajú, aby sme tieto sovíčatá prišli odchytiť či premiestniť. Nedokážu akceptovať ich prítomnosť, ani skutočnosť, že sú to len „deti“, ktoré kŕmia rodičia a že čoskoro vyrastú a lokalitu opustia. Ľudia sú netrpezliví, neochotní podstúpiť obetu či hľadať racionálne riešenia (napr. klíma a zatvorené okná, štuple do uší). Neraz siahajú po petardách či strieľaní.

Špecifickým prípadom skupiny vtákov, ktoré iba nedávno objavili „čaro“ mestského prostredia sú ďatle. Konkrétne hovoríme o ďatľovi veľkom (Dendrocopos major) a žlne zelenej (Picus viridis), ktoré sa prirodzene vyskytujú v lesnom prostredí, ale aj v otvorenej krajine s rozvoľnenou drevinnou vegetáciou. V súvislosti so zatepľovaním fasád domov a panelákov sa veľmi rýchlo množia prípady hniezdenia a prespávania v zateplenej fasáde, najčastejšie v polystyréne. Ďatle nejakým spôsobom prišli na to, že ide o materiál, v ktorom sa dá vyďobať ľahko pekná a dostatočne veľká dutina. Na jednej strane je to dobré, v takýchto „neprirodzených“ dutinách zahniezdia aj ďalšie druhy vtákov, čiže dá sa tento fenomén chápať aj ako budovanie nových príležitostí pre hniezdenie vtáctva, ktorému chýbajú v mestách staré duté stromy. Na strane druhej to však nie je vždy dobré pre ďatle. Situácia je zdrojom vážnych konfliktov v spolunažívaní, nie každý majiteľ si nechá robiť do fasády domu diery. Konflikty sa vyhrocujú o to viac, o čo je ťažšie neželaného nájomníka z fasády dostať. V hniezdnom období je vlastník povinný prítomnosť ďatľa strpieť, na jeseň a v zime, kedy tu len prespáva, ľudia skúšajú všetky možné strašiaky a atrapy, len aby sa „fasádneho nájazdníka“ zbavili. Známe sú prípady strieľania, používania lepov, vhadzovania petárd, svojpomocných odchytov a pod.  

Vtákom, ktorý profituje z miest, hoci nie je veľmi početný, je aj kavka tmavá (Corvus monedula). V minulosti hniezdila takmer výhradne v prírode, v dutinách starých stromov. Z otvorenej krajiny s rozvoľnenou drevinnou vegetáciou sa však kavky takmer vytratili. Aktuálne sa im v ľudských sídlach celkom darí. Už dlhodobo hniezdia na hradbách, v mostných konštrukciách, vo vežiach, v skladoch a pod. V poslednom období sa dokonca množia prípady zahniezdenia kavky v diere po ďatľovi alebo žlne. Pre ne je činnosť „fasádnych špecialistov“, ďatľov a žĺn, veľmi prospešná. Poznáme bytovky, kde si v početných dierach vytvárajú doslova hniezdne kolónie. Máta nás ale podozrenie, že už aj kavky sa naučili ďobať do fasády. Tie však nemožno odplašiť štandardnými – pri plachších ďatľoch – fungujúcimi postupmi.  

Už za podstatne „konfliktnejší“ krkavcovitý vtáčí druh je v mestách považovaný havran čierny (Corvus frugilegus). Dôvodom sú hniezdne kolónie, na ktorých sú vtáky hlučné a pod nimi ťažko prejsť bez ujmy. Hniezda si havran umiestňuje v stromoradiach, vetrolamoch, poľných lesíkoch, ale aj v mestských aglomeráciách, kde osídľuje parky a cintoríny. V minulosti bol havran intenzívne prenasledovaný, podobne ako všetky krkavcovité vtáky, nielen ako poľovný konkurent a staviteľ hniezd pre dravé vtáky, ale aj ako „posol“ niečoho temného, mystického, zlovestného. Ľudia sa čiernych vtákov báli. Žiaľ, tieto negatívne antropomorfické konotácie pretrvali dnes. K tomu sa pridal problém s exkrementami a neželanou hlučnosťou. Havrany v parkoch sa tak postupne dostávajú na roveň netolerovaných mestských holubov. Mnohé samosprávy vyvíjajú snahu vytlačiť tieto vtáky za perifériu zastavaných území, plašia ich a zhadzujú im hniezda. Poznáme viacero negatívnych príkladov, kedy došlo k znemožneniu hniezdenia nielen v dôsledku neodborných orezov drevín, ale aj zámernou snahou vtáky vytlačiť inde. Svojou cielenou snahou presunúť mestskú populáciu havrana sa stalo známe mesto Poprad. Zhadzovanie hniezd v kombinácii s plašením havranov počas hniezdnej sezóny v parku pri železničnej stanici sa síce ukázalo ako efektívny spôsob vytlačenia hniezdiacich párov a zmenšovania kolónie, avšak havrany sa presunuli na iné miesta, kde prekážali ďalším obyvateľom mesta. Zvyšovať takto disperziu hniezd v mestskom prostredí je značne kontraproduktívne a, aj napriek udelenej výnimke z ochrany druhu, vysoko neetické riešenie.

Medzi zdroje konfliktov medzi vtáctvom a ľuďmi patria v meste, okrem spomenutých, aj bariéry a nebezpečná architektúra. Množstvo jedincov hynie napríklad na cestných komunikáciách, ktoré predstavujú v krajine migračnú bariéru. Ku kolíziám s autami dochádza najmä v období vyletovania mláďat, ktoré sú menej obratné a neskúsené, nevedia ako sa v meste pohybovať a na čo si dávať pozor. Ďalšou bariérou, do ktorej vtáky často narážajú sú sklá. Buď ide o sklenené protihlukové bariéry alebo klasické okná. Veľký problém predstavuje, všeobecne, moderná sklenená architektúra. Mnohé predajne a kancelárske priestory uprednostňujú veľké sklenené plochy. Vtáky sklo nevidia a narazia doňho v plnej rýchlosti, čo končí v lepšom prípade „len“ otrasom mozgu, v horšom smrťou.

Zdrojov konfliktov a bariér v mestskom prostredí je množstvo a keďže sa na mestský ekosystém vzťahuje, podľa Zákona o ochrane prírody, len najnižší, prvý, stupeň ochrany, ochrana tu hniezdiacich vtákov je veľmi náročná. Systematická ochrana vtákov v mestách však vyžaduje podstatne viac než len akceptovanie paragrafov. Treba veľa trpezlivosti, vysvetľovania, vzdelávania a spolupráce s ľuďmi. Pri vzniku konfliktných situácií je potrebné pristupovať individuálne, prípad od prípadu sa líši. Mnohokrát je to len o ochote ľudí a firiem, ktorí sú v konflikte zaangažovaní. Konkrétnu pomoc pri riešení takýchto konfliktov vie poskytnúť Štátna ochrana prírody, organizácia SOS/BirdLife Slovensko ale aj naša Ornitologická poradňa.

Ak by vás problematika synurbanizácie vtákov zaujala, viac sa dočítate  v publikácii Vtáky v meste z roku 2022. 

Radovan Jambor
Ornitologická poradňa
 
 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky