MLÁĎATÁ VYPADNUTÉ Z HNIEZDA - ORNITOLÓG RADÍ
Hlavná ponuka:
MLÁĎATÁ VYPADNUTÉ Z HNIEZDA
Blíži sa nám sezóna kŕmenia a vyvádzania mláďat.
Ak náhodou nájdete malé vtáča, ktoré sa zjavne ocitlo na mieste, kam
nepatrí, zbystrite pozornosť. Neplatí totižto vždy, že si ho rodičia nájdu. Možno
bude potrebovať vašu pomoc. Rovnako ho ale ani neberte hneď domov bez toho, aby
ste sa poobzerali po okolí. Tak, či onak, treba mu pomôcť, nenechajte to „na
prírodu“. Pre mláďatko to vždy znamená istú a trýznivú smrť.
Na začiatok sa snažte posúdiť vek vtáčaťa. Veľkú
pozornosť si vyžaduje hlavne malé neoperené holíča, ktoré sa zjavne ocitlo mimo
hniezda. Niekedy mu z hniezda dopomôžu súrodenci, občas je to ten „slabší
článok“ potomstva, ale najčastejšie mláďatá vypadávajú z hniezd po búrke či víchrici.
Zoberte ho do ruky, zahrievajte ho. Kľudne si ho odložte do vačku, dámy do
podprsenky. Zanechania ľudského pachu sa nemusíte obávať, vtáčí rodičia mláďa
neodmietnu. Tento rozšírený mýtus má svoje základy u cicavcov, ktoré sú
schopné opustiť svoje – vami vyhladkané – mláďa.
Keď už je neoperený vtáčik v teple, poriadne
prehľadajte miesto nálezu. Ak spadlo celé hniezdo, nájdete ho. Minimálne môžete
nájsť aspoň jeho súrodencov. Vtáky, ktoré hniezdia na stromoch či v kríkoch
mávajú bežne len 4-5 mláďat. Sýkorky hniezdiace v dutinách naopak veľmi
veľa, nezriedka cez 10.
Ak máte podozrenie, že je mláďa zranené, hniezdo
ani nehľadajte, rovno volajte na linku 112, prípadne na pohotovostné čísla
miestne príslušných pracovísk Štátnej ochrany prírody SR. Postup
v prípade zraneného jedinca nájdete tu.
Ak nájdete hniezdo v relatívne dobrom stave,
nie je to ešte žiadna výhra. Aby ste vedeli, kam ho vrátiť, mali by ste dokázať
identifikovať, o aký vtáčí druh ide. Tu často tápajú aj profíci. Ale
môžete skúsiť Googliť, konzultovať, prípadne počkajte na mieste dlhšie
a všímajte si dospelé vtáky. Rodičia sa prezradia zvýšeným záujmom o miesto
alebo rovno o mláďatá, niekedy odpútavajú pozornosť. Ozývajú sa
špecifickými varovnými hlasmi (robia riadny poplach, pretože vás vnímajú ako
predátora). Pôvodné miesto, kde bolo hniezdo umiestnené nájdete aj podľa trusu,
bielych škvŕn vystrekovaných v jednom smere.
Silnou nápovedou, komu hniezdo patrí, môže byť
výstelka – napríklad hlinu v tvare misky používajú drozdy plavé (umiestniť
môžete od 2 m vyššie), hniezdo s množstvom machu patrí často pinke (vysoko
v korune stromu). Veľa peria vo výstelke značí žltochvosta, muchára, ale
tiež vrabca, ktorý zahniezdi v pukline alebo dutine. Napovie aj veľkosť
hniezda. Miniatúrne hniezdočká patria často stehlíkom alebo kanárikom, len tie zvyknú
byť umiestnené veľmi vysoko v korune. Tie už asi nevrátite na pôvodné
miesto.
Návrat hniezda na pôvodné miesto je problematický
aj v prípade belorítok a lastovičiek. Hlinená stavba sa po páde na zem
väčšinou rozpadne. Tu je prvou pomocou predovšetkým posúdenie veku mláďat.
Odfoťte a pošlite odborníkom. Veľakrát sa bezradné mláďatá dajú doložiť do
iných hniezd s rovnako starými belorítkami (skúste urobiť na lokalite
prieskum, pozrite si, ktoré hniezda sú obsadené, nájdite také, ktoré by mohli
byť ľahšie dostupné). Takáto adopcia funguje úspešne u celého zástupu
vtáčích druhov, dobré skúsenosti sú s ňou aj u sokolov a dážďovníkov.
Ak sú mláďatá väčšie a do vyletenia majú len
pár dní, skúste vymyslieť náhradu. Buď umelé hniezdo (je dobré mať
takéto hniezda v zásobe), alebo aj krabicu, ktorú pripevníte na parapetnú
dosku alebo pod strop. Sledujte, či ich našli rodičia. Ak mláďatá kŕmia,
záchrana je úspešná.
Občas nájdete na zemi aj mláďatá belorítok, ktoré
sú veľmi veľké, na nerozlíšenie od dospelých, no nevedia ešte dobre lietať.
Môžete ich umiestniť iba na vyvýšené miesto, mimo dosah mačiek, do tieňa.
Môžete využiť aj opustené hniezdo belorítky. Po vyletení sa často ešte mnoho
dní vracajú do pôvodných ale aj do úplne cudzích hniezd.
Ak nájdete mláďatá väčších vtáčích druhov, šanca
na návrat do koruny stromu či na budovu prudko vzrastie. Ak sa hniezdo rozpadlo
alebo je nedostupné, hrdličkám, hrivnákom, sokolom aj myšiarkám stačí zohnať
prútený košík, debničku alebo plastovú misu (na spodok treba vyvŕtať diery
kvôli odtekaniu vody). Túto náhradu zavesíte do výšky 5 a viac metrov. Čím
sú tieto mláďatá staršie, tým je väčšia šanca, že si ich rodičia všimnú aj mimo
pôvodnej polohy hniezda. Ideálne, ak sa už ozývajú. Poistka je prílet rodičov,
na to si ale počkajte aspoň hodinku. Iba nakŕmenie mláďat je skutočná istota,
že sa záchrana mláďat podarila. Vtáky, ktoré rodičia dlhšie nenakŕmia sú
väčšinou malátne, našuchorené, často studené. U holubov a hrdličiek treba
nahmatať hrvoľ pod zobákom. Sýty vták ho má riadne vydutý.
Návrat niektorých vtákov do hniezda môže byť
mierne dramatický. Bez adekvátnej opatrnosti z neho povyskakujú aj tie
ostatné, čo v hniezde zostali. Použite preto handričku alebo utierku
a prekryte ňou celé hniezdo, aby sa vašej ruky nezľakli. Mláďa vložte do
hniezda pod handričkou. Pri každom vtáčom hniezde zachovávajte
vždy pokoj a ticho, žiadne prudké pohyby či kývanie s konármi.
Ak sú už vtáčence celé operené a pohybujú sa
obratne, skackajú po zemi, opakovane vyskakujú z hniezda, tieto už záchranu
nepotrebujú. Mnohým vtáčím druhom mláďatá vyskočia z hniezda ešte
v štádiu, kedy nevedia lietať. Je to v poriadku. Rodičia o nich
vedia, kŕmia ich ešte niekoľko dní na zemi či v kríkoch. Tu môžete pomôcť
nanajvýš len tak, že mláďatko vyložíte na vyvýšené miesto mimo dosah mačiek a psov
a to najdôležitejšie – odsledujete, či k nemu rodičia skutočne
zalietajú. Na túto „misiu“ si ale rezervujte aspoň hodinu, frekvencia kŕmenia
sa môže druh od druhu líšiť, od každých 15 minút u lastovičiek až po 1
hodinu u sokolov.
Väčšie mláďatá myšiarky ušatej skúste vyložiť čo
najvyššie, zožeňte si rebrík. Čím sú ale staršie, tým môžu byť ďalej od
hniezda. Na kontrolu kŕmenia musíte prísť v noci za tmy.
Vráťme sa však ku absolútne bezbranným holíčatám
a spadnutému hniezdu. Ak hniezdo nenájdete, zoberte ich za
sústavného zahrievania domov. Vložte do krabice, na dno položte servítky,
ku vtáčikovi termofor. Ten si viete vyrobiť veľmi ľahko, do plastovej pollitrovky
nalejete teplú vodu. Zahrievanie takýchto mláďat je alfou a omegou
záchrany, podchladené majú iba malú šancu na reštart spomaleného metabolizmu.
Žiadne malé vtáča doma nekŕmte, ani mu nedávajte
vodu, vždy to znamená takmer istú smrť. Buď vyberiete nesprávnu potravu, alebo
ho utopíte nesprávnym podaním vody. Vtáky majú dýchací otvor v zobáku hneď
za jazykom. Ak je zjavne dehydrované a je horúce leto, vodu mu poskytnite
nanajvýš len po kvapkách, z namočeného prstu na okraj zobáka. Na
striekačku zabudnite.
Starostlivosť o mladé vtáča je časovo
náročná, ani sa o to nepokúšajte. Kŕmenie každých 10-15 minút, zháňanie
vhodnej potravy, jej príprava, kŕmenie bez toho, aby si vás zafixovalo ako
rodiča (hrozba imprintingu). Najnáročnejšie je vypustenie a jeho
začlenenie medzi príbuzenstvo. Museli by ste ho naučiť loviť. Bez toho by bola
celá vaša snaha zbytočná. Navyše, všetky voľne žijúce vtáky sú u nás
zákonom chránené. Starostlivosť o ne je úlohou Štátnej ochrany prírody. Darmo
budete polícii vysvetľovať, že ste mu chceli pomôcť. Dokonca aj poľovné druhy
sú v istom zmysle chránené, vaša pomoc tak môže byť chápaná, podľa našej
legislatívy, aj ako pytliactvo.
Zavolajte teda na linku 112, prípadne
na pohotovostné čísla Štátnej ochrany prírody SR a dohodnite prevoz
do najbližšej záchrannej stanice. Odovzdaním mláďatka do rúk pracovníka ŠOP SR
vaša pomoc končí, no môžete si ešte overiť, kam poputuje a či tam aj naozaj
dorazilo. Prax je na Slovensku, žiaľ, takáto, nie moc ideálna. Urobte to a budete
mať istotu, že vaša snaha nebola márna.
Radovan Jambor
Ornitologická poradňa