ZÁCHRANA ZRANENÉHO VTÁKA - ORNITOLÓG RADÍ
Hlavná ponuka:
ZÁCHRANA ZRANENÉHO VTÁKA
V prípade nálezu zraneného jedinca chráneného živočícha – vtáky sú všetky zákonom chránené – predovšetkým vždy volajte, ide o čas. Ak si zlomíte nohu, tiež nebudete do nemocnice písať mail. Ak si neviete zohnať potrebné čísla alebo nemáte prístup na internet, môžete zavolať na krízovú linku 112, kde vám poskytnú kontakty na jednotlivé pracoviská.
Teraz to najdôležitejšie. Nenechávajte ho na mieste. Môže ho niečo zraziť, uloviť, môže sa len zdať, že je zranený. Skúste prísť k nemu bližšie, ak nemá žiadnu únikovú vzdialenosť, je zjavne našuchorený a malátny, bez nejakej reakcie na podnety, zoberte ho. Ak odskakuje, skúste ho chytiť. Hoďte naňho tričko, košeľu, uterák, na väčšie vtáky deku, plachtu. Ak odletí, nechytí ho zrejme ani nikto iný. Ak sa vám to ale podarí, môžete ho zobrať do ruky, zanechaný pach nevadí ani na mláďatách (ľudský pach je problém len u mláďat cicavcov). Pri dravcoch a sovách pozor na pazúriky, zobáka sa báť nemusíte, ale stisk prstov je aj u slabého zraneného jedinca často bolestivý.
Manipulujte s ním opatrne, bez stláčania a zbytočného strašenia. Žiadne selfie si ale, prosím Vás, nerobte, treba sa ponáhľať a vtáka nestresovať. Niečím ho prekryte, ideálne by bolo, ak by ste našli krabicu. Do klietky ho nedávajte, poškodí si perie a nebude schopný lietať ani loviť. Je to dôležité! Či už v handre alebo v krabici, zabezpečte mu tmu, ticho a teplo až kým si poňho niekto nepríde. Dno krabice môžete vystlať servítkami (aby si nezašpinil perie od exkrementov, to môže byť problém). Ako výstelku ale nepoužívajte hobliny ani piliny.
Aktérom absolútne nevyhnutnej a prvej pomoci ste len a len vy a nikto iný to za vás neurobí. Vďaka vašej správnej a rýchlej reakcie mu pomôžete zachrániť život. Zákon vám takúto manipuláciu s chráneným živočíchom v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas umožňuje (sú to prípady, kedy je žmúrenie očí na mieste). Nechať si ho doma môžete až (a len) do príchodu pracovníka. Nie dlhšie, určite by uhynul. Ak nemáte prax zo záchrannej stanice, nedokážete sa oňho postarať. A to, že viete nakŕmiť kanárika, na pomoc zranenému vtákovi nestačí. Snažte sa ho nestresovať, to je jediná a najdôležitejšia pomoc, ktorú mu môžete poskytnúť. Zabudnite na fotografovanie a ukazovanie deťom, nedávajte mu ani žiadnu vodu, ani jedlo. S takmer absolútnou istotou ho to zabije. Ľudia netušia, kadiaľ vták dýcha a tak ho skoro vždy utopia. Jedinec so zraneniami väčšinou dlho neprijal žiadnu potravu, často sú takéto vtáky ľahké „ako papier“. V zlom stave nemôže prijať žiadne pevné sústo, takže zabudnite na osvedčené rady o vajíčkach, konzervách a múčnych červoch. Potrebuje dostať hadičkou najskôr výživový rehydratačný roztok Duphalyte a to už zabezpečia v záchrannej stanici.
Po domácky dokážete pomôcť prakticky len v jednom jedinom prípade, pri ľahšom otrase mozgu v dôsledku kolízie s prekážkou. Často takéto otrasené a apatické jedince nájdete pod sklenenou bariérou, pod oknom či na autobusovej zastávke, ale aj pri ceste, kde vtáčik zažil kolíziu s vozidlom. Stačí mu poskytnúť 3T, ticho, tmu a teplo. Na pár hodín ho odložíte do krabice, potom vyskúšate vypustiť. Ak sa stav nezlepší a neodletí sám, prípadne sa stále krúti do jednej strany, vytáča mu hlavu, krváca zo zobáka a pod., neváhajte volať. Dlho sa tradovala svojpomoc aj pri zachráne dospelého dážďovníka, ktorý sa ocitol na zemi. Nie je to však len o tom, že "nevie vzlietnuť" (krátke beháky, dlhé krídla). Ak sa už ocitne na zemi, väčšinou to má vážnu príčinu (kolízia, zlomenina, dehydratácia atď.). Nie je dobré ho ani vyhadzovať do vzduchu a testovať takto letuschopnosť, ani ho púšťať z ruky bez toho, aby ste dážďovníka odvážili a zhodnotili jeho zdravotný stav. Nález dážďovníka je vždy nutné konzultovať s odborníkmi, ideálne ho odovzdťa do rúk pracovníkovi Štátnej ochrany prírody.
Kto by mal vlastne po vtáčika prísť? Pomoc zraneným chráneným živočíchom poskytujú záchranné a rehabilitačné zariadenia – buď štátne, alebo súkromné (napr. Zázrivá, Borinka, Brezová pod Bradlom). Nie samotní veterinári, tam sa jedinca ani nesnažte dostať. Veľakrát nemajú predstavu, čo s ním (expertov zameraných na vtáky je na Slovensku žalostne málo). Cieľová destinácia je špecializovaná záchranná (chovná) stanica (najbližšia, kapacitne voľná, ochotná). Prepravu do nej zabezpečí pracovník Štátnej ochrany prírody SR. Teda váš telefonát musí smerovať najskôr k nemu. ŠOP SR kontaktujte aj v prípadoch, kedy ide o pomoc v teréne, napr. labuť so zapichnutým háčikom, mláďatá kačíc na ceste uprostred mesta a pod.
Kontakt (číslo s označením „pohotovosť) nájdete na stránke organizácie www.sopsr.sk. Ak sa v tom neviete zorientovať, kľudne zavolajte na spomínané číslo 112, kontakt vyhľadajú za vás. Existujú aj ďalšie stránky, kde vám s kontaktom (prepravou) pomôžu
Odovzdanie operenca ale neprebehne vždy hladko. Niektoré pracoviská vám nezdvihnú hneď, prevozy chránených živočíchov vykonávajú zamestnanci popri inej činnosti a môžu byť v niektoré dni zaneprázdnení. Nechajte im SMS, zavolajte neskôr, nevzdávajte to. Ak to však predsa len narazí na problém či neochotu, zavolajte tentokrát priamo do najbližšej záchrannej stanice (kontakty sú rovnako na stránke www.sopsr.sk) a vyzistite ďalšie možnosti prevozu jedinca. Kde je vôľa, tam je cesta. Pozor, od štátnych pracovníkov, ktorí majú povinnosť prísť, no vysvetľujú si ju po svojom, sa môžete dočkať aj slovných „skratiek“ typu „nechajte to na prírodu“, „hoďte vtáka do kríkov“. Nenechajte sa odbiť a znechutiť. Nie sú všetci takýto, ale stať sa to môže.
Ak po vtáka predsa len príde pracovník ŠOP SR, ešte stále, žiaľ, nemá vyhraté. Je to o ľuďoch, niektorí sú zodpovední a ochotní, iní nie. Niektorí v takejto záchrane jedincov vidia zmysel, iní vás budú presviedčať, že sú tam na záchranu druhov a populácií. Tak, či onak, pýtajte sa na to, kam vták putuje a po pár dňoch si zistite, či tam aj skutočne dorazil.
Radovan Jambor
Ornitologická poradňa