VTÁČIE BÚDKY - ORNITOLÓG RADÍ
Hlavná ponuka:
VTÁČIE BÚDKY
Nie všade sú vtáčie búdky potrebné. Tam, kde je stále veľa starých stromov s dutinami by bol ich výves kontraproduktívny. Jedine, že by išlo o nejaký špecializovaný výskum zameraný na hniezdnu biológiu vtákov. Nie všetci sme však vedcami. Sú ale miesta, ktoré človek radikálne pozmenil. Tu je umiestnenie búdok viac ako vítané.
Stratou dutín sú obzvlášť poznačené ľudské sídla. Jednak sa tu staré duté stromy odstraňujú, predstavujú bezpečnostné riziko, a jednak sa v sídlach zatepľujú stavby. To spôsobuje významný úbytok dutín aj pre vtáky, ktoré v mestách a na vidieku hniezdili bežne, napríklad vrabce. Dilatačné medzery, špáry pod parapetmi, staré atikové otvory a vetracie šachty, to všetko nám mizne pod vrstvou tepelnej izolácie. Dôsledkom je pokles populácií viacerých vtáčích druhov, ktoré sú na náhradnom riešení doslova závislí.
Existuje viacero spôsobov ako pomôcť dutinovým hniezdičom v našom okolí. Nejde pritom len o ochranu samotných starých stromov či výsadbu nových, čo by bolo možné považovať za takú dlhodobú a najperspektívnejšiu metódu. Ide aj o akútnu pomoc v podobe inštalácie drevených či klátikových, ale aj drevobetónových náhrad. Existuje množstvo typov búdok a umelých hniezd a hniezdnych podložiek. „Búdkárčenie“ je navyše pomerne flexibilná problematika, stále pribúdajú nové poznatky a praktické inovácie. Nájdu sa tiež veľké rozdiely v názoroch na umiestňovanie búdok, či ich bezpečné prevedenie. Preto sa pokúsime neísť do detailov a zhrnúť len to najpodstatnejšie.
Na začiatok si treba vybrať materiál, s ktorým budeme pracovať. Treba zvážiť aj naše technické možnosti a zručnosti, priestory na skladovanie a sušenie dreva, vybavenie na inštaláciu a pod. Bude sa píliť, prášiť, staneme sa zdrojom hluku a diskomfortu rodiny či susedov. Ak ale na výrobu búdok nemáme priestory, čas ani schopnosti, nie je dnes žiadnou hanbou nakúpiť hotové búdky či hniezda. Trh je ich plný. Potom ich stačí už len rozvešať.
Čo sa dá ťažšie zohnať, sú klátikové búdky. Majú mimoriadnu životnosť, vyzerajú prirodzene a vtáky ich radi obsadzujú. Patria však medzi tie náročnejšie. Klátik treba najprv získať. Vhodné obdobie je na to jar, kedy drevo obsahuje dostatok živice, a teda bude sa dať i ľahšie spracovať. Dáme ho na niekoľko dní do vody, aby drevo zmäklo a následne ho rozrežeme alebo rozštiepime pozdĺžne na dve časti. Každú vydlabeme na potrebný vnútorný rozmer, potom ich zlepíme a zviažeme na dvoch miestach drôtom.
Dno klátikovej búdky vyrežeme z dosky podľa vnútorného obvodu a priklincujeme ho na konci zvnútra, aby do búdky netiekla voda. Vhodné je doň navŕtať aj niekoľko dier na odtekanie vody (ak by prenikla). Vyrežeme (vŕtačkou a dlátom, príp. so špeciálnym vrtákom) vletový otvor podľa cieľového priemeru a búdku dáme na pár dní sušiť na teplé miesto, nie však priamo na slnko, ani na radiátor. Dbáme o to, aby vletový otvor bol hladký a pre niektoré druhy vtákov aj oválny (napr. holub plúžik). Vrchnú stranu búdky môžeme zrezať mierne šikmo dopredu, aby sa na strieške, ktorú je ešte vhodné obiť linoleom, prípadne fóliou, gumou alebo plechom, nedržala voda.
Zavesenie klátikovej búdky je trošku komplikovanejšie. Je spravidla ťažšia. Málokedy preschne do „komfortnej“ hmotnosti. Zozadu pribijeme pozdĺžne dlhšiu dosku, na ktorej koncoch vyvŕtame diery. Vhodné je tiež na zadnej strane pribiť menší hranolček, aby bola búdka po zavesení naklonená asi 20-30° dopredu. Štatistiky ukazujú, že vtáky radšej zahniezdia v mierne naklonených dutinách. Môžeme im túto vlastnosť nasimulovať.
Pod vletový otvor paličku v žiadnom prípade nedávame, iba by zlepšila prístup predátorom (ako je napr. lasica, kuna, mačka). V minulosti bola palička veľmi obľúbená, ale musíme urobiť všetko preto, aby sme znemožnili predáciu hniezda. Nechceme predsa vytvoriť ľahko dostupnú „špajzu“ s vajíčkami, ale bezpečnú búdku pre pomoc prírode.
Búdka musí byť otvárateľná. Pri doskových búdkach existuje neúrekom rôznych spôsobov, ako búdku otvoriť. Pri klátikových zostáva len jedna možnosť. Otvoriť cez strechu. Zo spodnej strany strechy nabijeme dosku, ktorá bude presne zapadať do vnútra hornej strany búdky. Cez stenu do nej vyvŕtame aspoň dve diery a zasunutím klincov striešku zaistíme. Je to dôležité, inak sa nám stane, že strechu odfúkne silnejší vietor a to by mláďatá nemuseli oceniť. Dôležitá je aj izolácia. Medzery na bokoch sú neželané, vtáky neznášajú prievan. Vymažeme ich buď včelím voskom, alebo tmelom.
Výroba doskovej búdky môže byť rýchlejšia, aj jednoduchšia, no o to viac musíme dbať na jej kvalitu. Strechu a vletový otvor urobíme tak ako pri klátikovej. Alebo sa pokúsime o otvárateľnú prednú stenu. Veľmi dôležité je pri výrobe klasickej doskovej búdky najmä to, aby klince boli zabité zošikma, inak sa môže búdka časom rozpadnúť. Vplyvom vlhkosti môže drevo pracovať a kadejako sa krútiť, nedôsledné spojenie to neustojí. Vhodnou alternatívou sú aj skrutky, ktoré spoja diely pevnejšie ako klince.
Materiál musí byť pri doskovej búdky nielen kvalitný, teda žiadne prehnité dosky alebo drevotriesky, ale aj dostatočne hrubý, aby vtáky izoloval. Málokto to vie, ale niektoré vtáky v búdkach v zime nocujú. Povestné sú tým hlavne sýkorky.
Najvhodnejšie drevo je mäkké, nesmie byť však zvnútra hladké. Mláďatá by sa nemuseli z búdky vyškriabať. Prípadne umiestnime pod vletový otvor akýsi rebrík, ktorý im uľahčí výstup k otvoru.
Vhodná hrúbka dosky je 2-2,5 cm. Spoje dielov tiež vytmelíme alebo vymažeme včelím voskom, pri dokonale rovných doskách to ale nie je nutnosť. Farbou by sme ju nemuseli natierať, vhodnejšie je ju naimpregnovať alebo namoriť akýmkoľvek prostriedkom na predĺženie životnosti a zabezpečenie odolnosti. Dno je tiež vhodné prevŕtať, aby sa v ňom nedržala voda.
Dôležitá vec, na ktorú sa zabúda. Predácia ďatľov. Nezabezpečené búdky dokážu spredu dokonale rozbiť. Radi si totižto pochutia na vajíčkach iných vtákov. Okolie vletového otvoru, prípadne aj celú prednú stranu preto oplechujeme alebo pridáme navyše hranolček. Takto predĺžime vletový otvor, obsah búdky bude vďaka tomu nedostupný aj pre dlhonohých zlodejov (mačky, kuny).
Búdky môžu byť aj z netradičného materiálu, akým je napríklad plast. Ich výroba, či viac-menej len spracovanie, je pomerne jednoduché a takéto búdky sú obsadzované pomerne často. Sú vhodné najmä pre sokola myšiara, myšiarku ušatú a sovu obyčajnú. Na ich zhotovenie použijeme bandasky a sudy s objemom 40-50 l, nie však také v ktorých boli jedy. Cez dno prevŕtame 10-15 otvorov (niekoľko môžeme i cez boky), aby sme zabezpečili prijateľnú klímu. Vletový otvor (vhodný je poloblúkovitý) s priemrom zhruba 17 cm umiestnime v hornej polovici prednej steny. Na jeho spodnú hranu pripevníme napríklad rozrezanú gumovú hadicu, pretože býva ostrá a mohla by vtáka zraniť. Alternatívou môže byť aj kovová búdka, sokoly ich obsadzujú celkom úspešne. Je však potrebné, aby boli vo voľnej krajine, kde prefukuje, nie na rozpálenej budove, inak sa mláďatá upečú.
Veľmi dobre sa osvedčila aj ďalšia alternatíva, ktorou je drevobetónová zmes. Búdky z takéhoto materiálu sú prakticky večné. Nezničí ich nič a zabezpečujú prijateľnú mikroklímu.
Keď už máme búdku hotovú a rozmery i tvar sú určené pre konkrétny druh, musíme si, prv než ju vyvesíme, uvedomiť, kde tento vták žije, aké má potravné a hniezdne nároky a či bude na tomto mieste chránený. V prvom rade musíme teda nájsť vhodný biotop, ktorý aj zároveň nebude príliš rušený. Zvažujeme prítomnosť predátorov (tam, kde je veľa mačiek, nie je dobré vešať búdky), ale aj dostupnosť potravy (búdky pre dravce je vhodné umiestňovať k poliam, kde sa veľmi nederatizuje).
Najvhodnejšie obdobie na výves je jeseň a zima. Metód ako vtáčiu búdku umiestniť na podklad je viacero. Najjednoduchšie je použiť závesnú pozdĺžnu dosku, ktorú o strom pribijeme klincami (nie až po hlavičku, nech má strom pri raste rezervu, klinec bude rastom pohlcovať). Klince je pred vývesom dobré opáliť ohňom a zbaviť tak potenciálnych hubových nákaz. Existujú tiež špeciálne klince určené na zatĺkanie do drevín.
Búdku môžeme upevniť na strom aj drôtom. Prevlečieme ho cez vyvŕtané diery a búdku uviažeme o kmeň alebo jemne nahnutý konár. Opäť myslíme na rast stromu. Necháme drôtu nejakú vôľu, prípadne pod neho nastrkáme malé paličky, ktoré rastom odhnijú ale udržia drôt dostatočne dlho mimo kmeň. Po určitej dobe drôt vymeníme za dlhší.
Jednou z metód, ako vešať menšie búdky, je zavesiť ich drôtom na vodorovný konár, nie však o závesnú pozdĺžnu dosku, ale iba o jej vrchnú dierku (prípadne bočné očká – možností je neúrekom). Visiace búdky sú bezpečnejšie s ohľadom na prístup predátorov a vtáky ich, na počudovanie, celkom radi obsadzujú.
Vtáky si búdky vystielajú sami, ale dravcom a sovám je viac ako vítané vložiť do búdky aj nejakú výstelku. Nemusí to byť nič špeciálne, dobré sú napríklad drevené napríklad pelety alebo slama. Výstelku vložíme do búdky po jej zavesení, nech neťaháme na strom príliš veľkú váhu.
Význam svetovej strany pri inštalácii búdok sa zvykne trošku preceňovať. Vtáky úplne nepreferujú búdky otočené vletovým otvorom na východ (príp. juhovýchod), ale, takéto búdky sa ráno skôr prehrejú. Pri tenšom materiály sa ale prehrievaniu snažíme vyhnúť, čiže uprednostníme skôr sever a severozápad (týka sa aj búdok pre netopiere).
Výška umiestnenia je druhovo špecifická, ale odporúčame preferovať výšku aspoň takú, aby na búdku nedočiahli vandali. Človek by neveril, ale búdky sa aj kradnú, ľudia do nich kadečo hádžu. Videli sme už aj poupchávané búdky v čase hniezdenia. Treba týmto príšerným veciam predchádzať. Výber stromu je dôležitý aj kvôli predátorom. Preferujeme stromy bez konárov v spodnej časti koruny, aby sa mačke či lasici nešplhalo ľahko. Pod búdku môžeme umiestniť plechový límec, prípadne pridrôtovať hustú vrstvu konárov agátu alebo ruže, môžeme sa takto aspoň pokúsiť predísť neželanej predácii.
Výves búdok na strom aj budovu si často vyžaduje veľkú námahu, je lepšie to robiť vo dvojici. Treba použiť bezpečný rebrík. Bez rebríka je to zložitejšie, nespoliehajte sa na konáre, mnohé sa odlamujú (povestný je tým napríklad topoľ). Pri lezené na strom sú nutné zručnosti aj kvalitná výbava – stupačky, lano, sedák atď. Medzi často opomínané zásady patrí aj „neprehnať to“.
Netreba napríklad preceňovať časové možnosti, búdky totižto treba aspoň raz ročne čistiť, občas vystriekať Arpalitom proti krv cicajúcim parazitom. U druhov, ktoré hniezdia viackrát ročne, čistíme po každom vyhniezdení. Vtáky si do búdok nanosia za každým novú výstelku, ktorá je bezpečnejšia. Búdok i podložiek urobíme teda toľko a umiestnime ich tak, aby sme ich všetky stíhali čistiť a kontrolovať.
Búdky tiež nie sú navždy. Časom podliehajú opotrebovaniu, tým, že sú vystavené náročným klimatickým podmienkam, ich životnosť neraz končí po 5-8 rokoch. Treba ich však pravidelne kontrolovať a prípadné nedostatky rýchlo riešiť priamo na mieste. Aby sa nestalo, že búdka spadne na zem uprostred hniezdnej sezóny so znáškou vajíčok. Kontrolujeme aj stabilitu stromu a konárov. Vyhýbame sa drevinám, ktoré to majú „za pár“. Búdku treba sem tam aj premiestniť, ak je napríklad často neobsadená, ak v nej nachádzame opakovane uhynuté, opustené mláďatá alebo nám v nej spáva kuna (v prípade búdok pre sovy).
Musíme tiež dbať na teritoriálne nároky druhu. Nevešiame búdky na jeden strom, ak nejde vyslovene o zámer vytvoriť kolóniu vrabcov alebo kaviek. Pre také sýkorky je dobré dodržať rozostup aspoň sto metrov.
Na záver to najdôležitejšie. Nepodceňujeme potreby vtákov v búdke. Roky sa tradujú pomerne malé vnútorné rozmery sýkorníkov, ako aj všetkých ostatných búdok. Áno, sýkorky vedia vyhniezdiť aj vo veľmi malých priestoroch. Poznáme prípady, kedy sa to podarilo v potrubiach a rúrach v plote. Často je to ale s daňou za úsporu. Pri väčšom počte mláďat tie slabšie nie sú kŕmené, sú zahrabané, ostatné im skáču po hlavách, veľakrát hynú hladom. Komfortnejšie vnútorné rozmery sú dobrou poistkou proti takejto situácii. Bezpečnosť búdky tiež zvýši väčšia vzdialenosť medzi dnom a vletovým otvorom. Stačí si predstaviť, aká dlhá je mačacia labka a kam až dočiahne.
Zhrnuté a podčiarknuté, úspešné búdky sú tie, ktoré sú vyššie, väčšie, s hrubými stenami a na bezpečnom mieste.
Radovan Jambor
Ornitologická poradňa
Odporúčané rozmery najčastejšie vyrábaných komfortných búdok podľa vtáčieho druhu
