OCHRANA VTÁCTVA PRI VÝRUBOCH - ORNITOLÓG RADÍ
Hlavná ponuka:
OCHRANA VTÁCTVA PRI VÝRUBOCH
Výruby sa, žiaľ, u nás realizujú frekventovanejšie a menej citlivo ako v okolitých štátoch. Na jednej strane, sme pomerne lesnatá krajina s potenciálom „pestovania“ drevín na veľkých plochách, na strane druhej, znalostne a prístupovo sme pozadu. Stále u nás vznikajú „plantáže“ a holoruby, ťaží sa aj v prísne chránených územiach a na bezzásah máme vyčlenený iba malý podiel porastov. Pre vtáctvo je to zlé.
Sme jedna z krajín, kde lesné vtáčie spoločenstvá utrpeli najvýraznejší pokles v početnosti. Prichádzame o vzácne druhy, medzi inými aj o hlucháňa. Okrem poškodzovania biotopov a narúšania prirodzených procesov, vrátane prirodzeného zmladzovania porastu, je veľkým problém aj ťažba cez hniezdnu sezónu. Čas sú samozrejme peniaze, a tak lesný zákon uprednostňuje záujmy ťažiarov a umožňuje rúbať celoročne. Toto sa týka stromov na lesných pozemkoch.
V porastoch, ktoré rastú v zastavanom území obcí (nelesná stromová a krovinná vegetácia) je to našťastie iné. Dôvodom sú jednak vyššie koncentrácie hniezd na malých plôškach zelene v narušenej krajine, a jednak viac všímavých očí. Občiansky „dozor“ v mestách a na vidieku funguje podstatne lepšie ako v lese. Je pravdepodobnejšie, že ľudia upozornia na prítomnosť hniezda v poraste popri ceste, v škôlke či na záhrade, ako v rozsiahlych lesných porastoch. A túto funkciu nevykonávajú len všímaví občania, ale stala sa predmetom činnosti profesionálnych ornitológov.
Dôvodov, prečo chrániť vtáky, ale aj zeleň v zástavbe, je samozrejme viac. Nie je to žiadna svojvôľa. Vtákov je jednak stále menej a ochranu potrebujú teraz viac ako v minulosti, a jednak sú pre väčšinu ľudí zdrojom radosti , pozitívne vnímajú ich prítomnosť. Nemenej dôležitá funkcia vtáctva v krajine je aj tá bioindikačná. Vtáky sú veľavravné ekologické bioindikátory, vďaka ktorým vieme, či je naše životné prostredie ešte zdravé. Tam, kde vtáky nenájdeme, je prostredie zvyčajne hlučné, znečistené a chýba tu zeleň. V takomto prostredí môže byť bývanie sprevádzané nemalým zdravotným rizikom. Zeleň je významný ekostabilizačný prvok zastavaného územia, ochladzuje prehriatu mestskú klímu a zachytáva prach a hluk. No a pre vtáky je zeleň predovšetkým miestom, kde môžu nerušene hniezdiť a vyhľadávať zdroje svojej potravy. Za nelesnú zeleň v zastavanom území považujeme všeobecne verejnú zeleň, ale aj vegetáciu v záhradách a neverejných priestoroch, každú drevinu a krovinu rastúcu na území miest a obcí. Na vtáky v takejto zeleni myslí aj zákon. Vo vegetačnom období sa rúbať nesmie, ale ak sa tak stane, nesmú byť na stromoch a v krovinách žiadne obsadené vtáčie hniezda.
Na Slovensku je východiskovou právnou normou vzťahujúcou sa k ochrane ohrozeného vtáctva Zákon o ochrane prírody (Zákon č. 543/2002 Z.z. v znení jeho aktuálnych noviel). Podľa § 33 (Chránené druhy), ods. 3, sa za chránené živočíchy považujú aj všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na území členských štátov Európskej únie. Na ochranu vtáctva v praxi sa vzťahuje § 35, podľa ktorého je ho zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať, či rušiť v jeho prirodzenom areáli, a to najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat a migrácie. A keďže vtáky hniezdia aj v mestskej zeleni, je to jeden z pádnych dôvodov, prečo je ju potrebné chrániť a to nielen v rámci výrubových konaní, ale aj počas výrubov, na ktoré nie je potrebné žiadať súhlas orgánu ochrany prírody a počas tzv. údržby zelene.
Zákon v jeho novelizovanej podobe menuje množstvo dôvodov, prečo a kedy nie je potrebné žiadať o súhlas na výrub. Bez prebehnutia výrubového konania sa tak stávajú ohrozené nepriamo všetky vtáky hniezdiace na stromoch s obvodom kmeňa do 80 cm ak rastú v záhradách, na stromoch s obvodom kmeňa do 40 cm ak nie sú súčasťou tzv. verejnej zelene, vtáky hniezdiace v súvislých krovitých porastoch v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 (20 m2 mimo zastavaného územia obce), na drevinách nepôvodných inváznych druhov, na stromoch, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie alebo život človeka atď. Tieto vtáky nemusia byť ohrozované vedome, ale často len z dôvodu nepozornosti, nedbanlivosti, prehliadnutia skryto umiestneného hniezda. Ak človek, ktorý uskutočňuje výrub nie je súčasne odborníkom na vtáky, čo teda nebýva zrovna moc často, hniezdiče na stromoch môžu byť v akútnom ohrození života. Podobná situácia nastáva aj pri ošetrovaní drevín a krovín a dokonca aj trávnikov (aj v rámci bežnej údržby verejnej zelene, zastrihávania krovín, orezov a kosenia vo vegetačnej sezóne), ktorým môžu byť rovnako ohrozené hniezdiace vtáky a to vyrušovaním počas ošetrovacích prác či priamo likvidáciou hniezd a mláďat. Rezy živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm sa dokonca musia vykonávať najmä vo vegetačnom období (s výnimkou produkčných drevín a z dôvodu ohrozenia života a majetku).
Na túto, pre vtáky nepriaznivú, situáciu myslí okrajovo vykonávacia vyhláška uvedeného zákona, Vyhláška č. 170/2021 Z.z.. Podľa § 22 ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov. Keďže sa na ošetrovanie drevín a krovín nevzťahuje výrubové konanie, neexistuje spôsob, akým by sa dali zásahy firiem a zamestnancov v takomto prípade účinne usmerniť. Samozrejme nehovoríme o zámernej likvidácii vtákov. Zrejme žiadny vykonávateľ zásahov do vegetácie nezničí obsadené vtáčie hniezdo vedome a naschvál či už z morálnych dôvodov, alebo zo znalosti environmentálnej legislatívy. Ide o nevedomé vyrušovanie a likvidáciu. Pracovníci, ak aj poškodia hniezdo či mláďatá, zo strachu pred pokutou takýto zásah nikomu neohlásia. Hroziacej katastrofe sa tak nedá predchádzať.
Vtáky hniezdiace na drevinách a v krovinách, na ktoré je potrebné žiadať súhlas, sú na tom o niečo lepšie. Bežne sa stáva, že obec (orgán ochrany prírody) nestihne rozhodnúť o výrube mimo vegetačné obdobie, teda obdobie, kedy už vo vegetácii môžu hniezdiť vtáky alebo si niekto stoj čo stoj presadí výrub vo vegetačnom období (kvôli stavbe alebo bezpečnosti). Vegetačné obdobie začína 1. marcom a končí 30. septembrom.
Podľa § 22 tejto vyhlášky pri vydávaní súhlasu na výrub dreviny orgán ochrany prírody môže prihliadať na to, aby sa výrub dreviny uskutočnil najmä v období vegetačného pokoja, teda mimo uvedených termínov. V praxi sa tak však nie vždy deje a žiadateľom orgány vyhovejú a výrub schvália (prihliada sa pritom na zdravotný stav dreviny, stabilitu koreňového systému a pod.).
Udelenie súhlasu na výrub vo vegetačnom období má jednu podmienku, ktorá je dôležitá pre zabezpečenie ochrany vtáctva v mestskej zeleni určenej na výrub. V takejto situácii je totižto žiadateľ povinný predložiť orgánu ochrany prírody aktuálny (nie starší ako 7 dní) odborný ornitologický posudok, ktorý písomne preukazuje, že vegetáciu pred výrubom skontroloval fundovaný odborník, ornitológ, a že v tejto vegetácii nič nehniezdi. Ak tam ornitológ nájde hniezda, v posudku to uvedie.
Žiadateľ o výrub má následne niekoľko možností. Buď počká do skončenia celej vegetačnej sezóny, výrub jednoducho odloží, čo však nie je vždy zlučiteľné s dôvodmi, prečo bol odsúhlasený práve vo vegetačnej sezóne (teda neodkladne). Môže tiež počkať do ukončenia hniezdenia zistených vtákov v predmetnej vegetácii (otázka niekoľkých dní až týždňov). Predbežný čas vyhniezdenia vie skúsený ornitológ stanoviť a situáciu môže overiť opakovaním obhliadky a posúdením aktuálneho stavu vo vegetácii. Výnimočne je možné riešiť výrub operatívne súčasne s obhliadkou. Oficiálne má žiadateľ, samozrejme, možnosť požiadať MŽP SR o udelenie písomnej výnimky z ochrany zistených druhov. Udelenie výnimky by sa realizovalo prekládkou nájdených hniezd mimo predmetné dreviny, ale v praxi sa takéto riešenie z rôznych dôvodov vôbec nerealizuje.
Povinnosť predložiť orgánu ochrany prírody (obci) ornitologický posudok vyplýva z ods. 10 článku 3 (Povinnosti na úseku ochrany drevín) Usmernenia generálneho riaditeľa sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny MŽP SR k ochrane drevín č. 2/2017-6 z roku 2017. Vychádza sa z citovaného § 22 Vyhlášky. Ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov. Z uvedeného vyplýva, že ak ošetrovaním alebo udržiavaním drevín môže dôjsť k porušeniu zákazov vyplývajúcich z druhovej ochrany chránených živočíchov, vyžaduje sa na ošetrovanie a udržiavanie drevín výnimka zo zákazov druhovej ochrany, ktorú s ohľadom na § 65 ods. 1 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. povoľuje MŽP SR. Písmeno h) v zákone znie nasledovne: h) môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy podľa § 40.
Udelenie takejto výnimky si však vyžaduje závažné dôvody. Ako sa uvádza v ods. 2 zmieňovaného § 40, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Pre žiadateľa o výrub je preto podstatne jednoduchšie iba preukázať, že o takúto výnimku žiadať nemusí. Týmto dokladom preukazujúcim neprítomnosť chránených živočíchov je práve odborný ornitologický posudok.
Ak sa aj cez uvedené legislatívne požiadavky na ochranu vtáctva v mestskej zelení dopustí žiadateľ o výrub alebo jeho vykonávateľ trestuhodného zlikvidovania vegetácie a všetkého, čo v nej žije, do škody, ktorú spôsobí sa započíta aj spoločenská hodnota chránených druhov vtákov, ktorá sa stanoví znaleckým posudkom. Spoločenskú hodnotu vtáctva upravuje a taxatívne menuje spomenutá Vyhláška v Prílohe č. 5 časti A (Spoločenská hodnota druhov vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na území Slovenskej republiky).
Vtáky môžu hniezdiť v mestskej zeleni prakticky kdekoľvek, dokonca nie je podmienkou ani to, že musia mať kľud pre svoj nerušený vývoj či kŕmenie. V súčasnosti si mestské populácie viacerých druhov zvykajú na ruch a prítomnosť ľudí či dopravných prostriedkov. Ide o proces známy ako synantropizácia, ktorý sa prioritne spája s prispôsobovaním v prírode žijúcich populácií vtákov na ľudské sídla.
Nálezy niektorých hniezd môžu naozaj prekvapiť. Vtáky zahniezdia aj pri autobusových zastávkach, na rušných staveniskách, ale samozrejme s najväčšou pravdepodobnosťou vždy v priestore, kde nachádzajú kľud a dostatok potravy (sady, parky, vetrolamy, záhrady, akákoľvek líniová vegetácia, živé ploty, ale aj solitérne dreviny). Hniezda vtákov však bývajú umiestnené väčšinou skryto, bez ohľadu na to, či ide o kroviny, alebo dreviny. Dôvodom je ochrana pred predátormi (mačka, straka).
Najčastejšie tu hniezdia na konároch, ktoré sú ešte dostatočne pevné, aby udržali hmotnosť hniezda, a dostatočne rozvetvené, aby bolo možné hniezdo poriadne „ukotviť“. Bežný je prekryv olistením (alebo prekryv sekundárnou vegetáciou – ostružina, chmeľ, brečtan, liana). Je to akási „čiapočka“, ktorá celé hniezdo zakrýva. Takéto hniezdo vidno obvykle len z interiérového pohľadu, keď sa človek pozrie smerom zvnútra krovinného porastu. Takto hniezdia v krovinách napríklad drozdy čierne, vrchárky modré, penice čiernohlavé, penice popolavé, slávik krovinový, stehlík konôpka, strakoš červenochrbtý. Niektoré vtáky hniezdia vo vyššej bylinnej etáži (napr. v trsoch žihľavy či tŕstia). Často ide o penice čiernohlavé. Vtáky zahniezdia v mestskom prostredí výnimočne aj na zemi alebo pri zemi, napr. strnádka žltá, slávik červienka a kolibkárik čipčavý.
Z pohľadu vtáctva je najmenej atraktívny porast nízka mladina alebo nálet. Často neposkytujú dostatočné olistenie a teda úkryt. Takéto rizikové porasty si vyberajú skôr neskúsené mladé páry a sú obvykle viac vystavené predačnému tlaku. Teda takéto hniezda sú veľmi často neúspešné. Aj navzdory tomu im treba dať šancu na prežitie. Zahniezdiť tu môže drozd čierny, drozd čvíkotavý, stehlík zelienka, stehlík pestrý, pinka lesná, výnimočne straka čiernozobá, hrdlička záhradná a holub hrivnák.
Hniezda na veľkých starších, výrazne rozvetvených a olistených, drevinách je naozaj veľmi problematické nájsť, tu je už nevyhnutná asistencia odborníka s potrebným technickým vybavením. Bližšie pri kmeni, kde je podklad pre umiestnenie hniezda pevnejší, nájdeme hniezda väčších vtáčích druhov (ale skôr vzácne – inklinujú hlavne k okraju rovnako ako menšie druhy vtákov). Môže ísť v tomto prípade o holuba hrivnáka, hrdličku záhradnú, straku čiernozobú, drozda čierneho, drozda plavého, vranu popolavú a vranu čiernu. Na okraji dreviny, kde je prekryv olistením výraznejší, môžeme nájsť, okrem spomenutých druhov, hniezda drozda čvíkotavého, stehlíka zelienky, stehlíka pestrého, sedmohláska hájového, kanárika poľného a vlhy hájovej. Na takýchto veľkých stromoch nájdeme zriedkavo hniezdnu kolóniu havrana poľného či hniezdo myšiarky ušatej alebo sokola myšiara. Posledné zmieňované druhy využívajú opustené hniezda vrán, strák a havranov.
Špecifická časť dreviny je dutina. Poskytuje výborné hniezdne podmienky pre celú plejádu vtáčích druhov a môžu sa tu dokonca ukrývať netopiere a hmyz. V dutinách stromov v mestskom a vidieckom prostredí zahniezdia krutihlav hnedý, ďateľ veľký, ďateľ prostredný, brhlík lesný, viaceré druhy sýkoriek, vrabce domové, aj poľné, muchár sivý, žltochvost domový, vzácne žltochvost lesný, kavka tmavá a sova lesná.
Základom správnej ochrany vtáctva pri výruboch je presunúť čo najviac aktivít spojených s údržbou zelene mimo vegetačné obdobie. Čo sa presunúť nedá, musí rešpektovať priestor a čas potrebný pre úspešné, a pokiaľ možno, nerušené vyhniezdenie vtáctva. Tam, kde rozhoduje o povolení výrubu orgán ochrany prírody, musí žiadať od vlastníka pozemku (žiadateľa) odborný ornitologický posudok, ktorý preukazuje, že na dotknutom poraste nič nehniezdi. Ak hniezdi, treba počkať. Hlavnou zásadou pri ošetrovaní drevín, kosení trávnikov či výruboch drevín je však vždy predovšetkým opatrnosť. Je potrebné predvídať a porast pred zásahom prezrieť, aj keď ornitológom nie ste, stačí do krovín, ktoré ideme obrezať, aspoň nazrieť.
Špecifická hrozba pre vtáky je kosenie. Pri kosení je nutné správne načasovanie. Ak sa termín kosenia, z akýchkoľvek dôvodov, „prehupne“ do vegetačnej sezóny, je potrebné začať čo najskôr. V tráve totižto môžu – okrem spomenutých hniezdičov – poskakovať vyletené mláďatá (napr. drozda čierneho, plavého, čvíkotavého, tiež žltochvosta domového atď.). Z hniezd vyskakujú ešte pred tým, ako vedia lietať a pohybujú sa po zemi, kde ich dokrmujú rodičia. Hlavné obdobie „vyskakovania“ prvých mláďat závisí od počasia a regiónu (na juhu začínajú vtáky hniezdiť skôr, na severe môže byť hniezdenie posunuté aj o niekoľko týždňov), zvýšená pozornosť je však na mieste už od polovice apríla. Ak sa prvé či druhé kosenie uskutoční počas hniezdnej sezóny, je nevyhnutné kosiť zvnútra von alebo do strán, nikdy nie do kruhu smerom k stredu. Všetko živé by zostalo uväznené v smrtiacej pasci, z ktorej niet úniku (nie všetko vie lietať). Realita je v slovenských mestách stále, žiaľ, taká, že sa trávniky kosia aj päť-šesť krát za rok, čo je úplne šialené. Jednak je to výraznejšia hrozba pre hniezdiče na zemi (dopláca na to napríklad pipíška chochlatá pri nákupných strediskách) a jednak takto hynú povyskakované mláďatá. Negatívnym sprievodným javom je aj obmedzené množstvo semien vyprodukovaných takýmito často kosenými trávami (vtáky prichádzajú o potravu), dobre nefunguje ani opeľovanie často kosených kvetov.
Najrizikovejšou oblasťou je ošetrovanie drevín a orezávanie či strihanie krovín. Často dochádza nielen k vyrušeniu hniezdiaceho vtáctva ale aj k priamemu zásahu hniezd a ich obsahu. Najcitlivejšie na opustenie hniezda sú vtáky v čase inkubácie vajec – hlavne v období marec-apríl. Postup prác musí zahŕňať predovšetkým počiatočnú preventívnu kontrolu porastu. Ešte predtým, než doňho vnikneme pílou či kosačkou, treba vniknúť do porastu hlavou a rukami a všímať si. Vtáky na prítomnosť svojho hniezda aj sami upozornia. Treba sledovať ich pohyb, poskakovanie, vydávanie varovných hlasov (agresívne monotematické hlasové „výkriky“), niektoré vtáčie druhy odpútavajú pozornosť, teda snažia sa, aby ste si ich všimli. Sprievodným znakom prítomnosti hniezd býva aj koncentrovaný trus pod hniezdami. Vtáky je možné sledovať aj pri kŕmení mláďat, vtedy navštevujú hniezdo (porast) pravidelne zhruba každých 10-15 minút. Mláďatá z hniezda často počuť (v domnienke, že, ste kŕmiaci rodič), ozývajú sa veľmi frekventovaným žiadostivým pískaním. Údržba mestskej zelene je často pod časovým tlakom v snahe urobiť čo najviac práce za čo najkratší čas. Ponáhľať sa ale má význam iba pred začiatkom vegetačnej, a teda aj hniezdnej, sezóny. Už počas nej je ďaleko dôležitejšie pracovať pomaly a opatrne s ohľadom na hniezdiace vtáky.
Radovan Jambor
Ornitologická poradňa