NÁRAZY VTÁKOV DO SKLA - ORNITOLÓG RADÍ
Hlavná ponuka:
NÁRAZY VTÁKOV DO SKLA
Kolízie vtáctva so sklenenou bariérou v krajine sú považované za jednu z najčastejších príčin jeho úhynu pri preletoch a migrácii. Ročne ide o milióny jedincov. Či sa jedná o vzácne, alebo bežné druhy vtáctva, si táto smrtiaca prekážka nevyberá. Tento problém navyše nepozná hranice, rovnako ako vtáky, nevyhýba sa ani Slovensku.
Aj u nás sa stalo sklo v architektúre veľmi populárnym prvkom. Začalo sa využívať na prístreškoch autobusových zastávok, sklenené okná na domoch sa zväčšili, zasklili sme si aj balkóny a z terás vytvárame sklenené záhradky. Sklo sa už dlhšie využíva aj v rozsiahlych líniových stavbách, akými sú protihlukové bariéry. Mnohí predajcovia využívajú sklo v regáloch ako spôsob prezentácie svojich produktov. Sklo sa už roky umiestňuje aj do terás rôznych kaviarní a reštaurácií, najmä na miestach, ktoré ponúkajú výhľad či splynutie s vonkajšou atmosférou.
Z architektonického hľadiska je to nepochybne obohatenie, protihlukové bariéry dokonca chránia obyvateľov sídiel od hluku a prachu a firmám umožňujú lepšie predávať či poskytovať lepší zážitok spojený so službou. Pre vtáky je však dokonale čisté sklo priehľadné a za letu ťažko postrehnuteľné, to sa týka hlavne protihlukových bariér a autobusových zastávok. Vtáky sa snažia preletieť do prostredia, ktoré vidia za sklom bez toho, aby čo i len tušili o existencii tejto prekážky.
Druhým prípadom, kedy nastávajú smrteľné kolízie vtáctva so sklom, je zrkadlenie, kedy sa v rozsiahlych sklenených plochách odráža okolitá krajina a s ňou aj zeleň. Tá je pre vtáky lákavým atraktantom. Zeleň využívajú na oddych, zber potravy či dokonca hniezdenie. Tento prípad sa týka najmä predajní so sklenenými vitrínami, bez vnútorného osvetlenia či vizuálnych prvkov sa výklad dokonale zrkadlí. Môžu za to tmavé UV fólie a tónované sklá. Problém sa týka, prekvapivo, aj škôl, nižších administratívnych budov, ale aj výškových mrakodrapov, do ktorých narážajú najmä vtáky migrujúce v noci.
Po náraze v plnej rýchlosti dochádza k smrteľným úrazom. V ľahších prípadoch ide „iba“ o otras mozgu, z ktorého sa vtáky dokážu po pár hodinách spamätať (v krabici, v tichu, teple a tme, 3T, ak takého jedinca pod sklom nájdete). Ak vták krváca, alebo má pohybové či neurologické problémy (napríklad sa točí do jednej strany, má prižmúrené oko a pod.), treba sa obrátiť na záchranné stanice, resp. na pracovníkov ŠOP SR, ktorí zraneného vtáka do stanice prevezú.
Vtáky však nezriedka končia aj s fraktúrami so smrteľným "finále" – často ďaleko od miesta činu. Je to dôvod, prečo sa pod sklom nájdu mŕtvolky iba výnimočne. Odpratať dôkazy pomáhajú navyše aj mačky a kuny. Preto je dôležité majiteľov takýchto sklenených ekologických pascí upozorňovať vopred a riešiť problém pred jeho vznikom v rámci prevencie. Kritickým faktorom je odraz alebo prítomnosť zelene či vody. Dlhodobým monitoringom skla by ste zachytili, pri veľkej dávke šťastia, možno iba desatinu nárazov. Ak sa sklenená plocha neumýva často, dobrým znakom, či na skle dochádza k nárazom, sú perové otlačky, ktoré vtáky po náraze na skle zanechajú. Sú to zvyšky peria a vtáčieho "púdru", ktorým si vtáky perie impregnujú proti vlhkosti a ktoré vzniká odlamovaním končekov peria.
Najrizikovejším obdobím pre vznik kolízií sú jarná a jesenná migrácia vtáctva, ale aj hniezdne obdobie, ak okolie sklenej plochy poskytuje vtákom dostatok hniezdnych príležitostí. Vták letiaci do kríkov, v domnienke, že sa tam ukryje pred útokom jastraba, alebo tam nájde svoje hniezdo či potravu, nevidí sklenenú plochu ako celok. Vtáčie oko si všíma štruktúry povrchov, detaily. Takto prispôsobený zrak im umožňuje úžasne manévrovať v kríkoch a lesoch pomedzi konáre. Ohraničenú sklenenú plochu nedokáže vyhodnotiť ako prekážku, nepomôžu ani sporadické ďaleko vzdialené nálepky a už vôbec nie nálepky dravcov, o ktorých si ľudia naivne myslia, že sa ich spevavce zľaknú.
Problém s kolíziami je na vzostupe, nakoľko je sklenená architektúra stále obľúbenejšia. Navyše, vtáky si na mestské prostredie stále viac zvykajú, tomuto procesu sa hovorí synurbanizácia. Pribúdajú tu druhy, ktoré predtým v meste nikdy nežili. Je preto na mieste hovoriť o systémovej prevencii, ktorá vtákom v mestách zabezpečí právo na život a ničím nerušené prelety. Tu však narážame na viacero problémov. Legislatíva neprikazuje nikomu sklo odstrániť či povinne brániť vzniku kolíznych situácií a skla sa len málokto chce vzdať. Musí často zasiahnuť až Štátna ochrana prírody alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia. Navyše, existuje prakticky len jediná účinná preventívna metóda, ako nárazy obmedziť a treba do nej, na vlastné náklady, investovať. Je to hustý polep antikolíznymi nálepkami alebo špeciálne sklá so zapustenými mikroštruktúrami (napr. Ornilux). Vtákom umožnia sklenenú bariéru rýchlo identifikovať a dostanú tak šancu vyhnúť sa jej a zachrániť si život.
Účinnosť polepov aj typov nálepiek bola testovaná v bezpečných experimentálnych aviárnych tuneloch. Letiace vtáky zachytili pred bariérou s polepom ornitologické siete. Určité skúsenosti s účinnosťou nálepiek máme aj my vďaka spätnej väzbe od zákazníkov kupujúcich nálepky. V praxi aj v testoch najlepšie vychádzajú zvislé husté pásiky alebo hustý polep nálepiek s kombináciou farieb čierna a červená. Rozostupy akýchkoľvek nálepiek však nesmú prekročiť 10-15 cm. Na tvare nálepky pritom veľmi nezáleží, vo všeobecnosti sa však neodporúčajú siluety dravcov, na ktoré majú niektoré spevavce a čajky tendenciu útočiť ako na svojho potenciálneho predátora. Dobré je zvážiť aj kontrast zvolenej farby nálepky, ak sa nám zrkadlí obloha, vhodnejšie sú tmavé nálepky, ak zeleň, viac viditeľné budú svetlé nálepky.
Veľmi obľúbené sú aj UV nálepky. Sú priesvitné a nenarúšajú dizajn plochy, ale ich UV efekt sa po zhruba 1,5 roku vytráca a treba ich nahradiť novými. Vhodné sú preto skôr pre domácnosti alebo pre niekoho, kto do tohto opatrenia rád zainvestuje opakovane. Trvalejšie riešenie sú klasické čierne nálepky. Pre veľké priemyselné plochy, kde je pre majiteľa prioritou zachovanie dizajnu, odporúčame šrafované nálepky, obľúbené sú najmä kolieska s vnútornou špirálou či terčíkom.
Sklá by sme mali polepiť rovnomerne, zvláštnu pozornosť treba ale venovať hornému okraju (obzvlášť ak nie je viditeľný – týka sa protihlukových bariér, skiel na terasách a balkónoch a pod.). Vtáky sklenenú plochu niekedy na poslednú chvíľu zbadajú a pri pokuse vyhnúť sa sklu zavadia o hornú hranu. Tento typ kolízie je častým zdrojom zlomenín krídel.
Radovan Jambor
Ornitologická poradňa