<![CDATA[Články]]> http://ornitolog.sk/blog/ SK Wed, 14 Oct 2020 20:19:00 +0200 Incomedia WebSite X5 Professional <![CDATA[KŔMIDLÁ A KRMIVÁ, ČO ÁNO, ČO NIE]]> imblog
Nepriaznivé počasie a aktuálne ochladenie je už jasným signálom, že opäť môžeme začať s pravidelným prikrmovaním vtáctva. V tomto článku nájdete zhrnutie, čo vtákom reálne pomáha a čo je naopak nebezpečné.   
 
Pravidelnosť - áno
Je to jedna z najdôležitejších zásad, vtáky sú totižto mimoriadne učenlivé a svojim spôsobom aj pohodlné. Aj napriek tomu, že sa nám na kŕmidlách teraz častejšie menia druhy, pretože stále prebieha migrácia, mnohé na lokalite zotrvajú a budú sa na kŕmidlo opakovane vracať. Dôležité teda je, aby mali na kŕmidle stále dostupnú potravu. Pravidelne ju dopĺňajte. Ak sa naučia na vašu slnečnicu, nebudú navštevovať svoje tradičné zdroje potravy, ale budú krúžiť okolo vášho prázdneho kŕmidla, čím míňajú nazhromaždené zásoby podkožného tuku. Za chladných nocí ich strácajú rádovo v desiatkach percent.

Čistenie - áno
Do kŕmidla nasypte len toľko, koľko vtáky zjedia, nenechajte ich o hlade, ale zároveň nenechávajte na kŕmidle žiadne zvyšky krmiva, najmä vo vlhkom a daždivom počasí. Tie môžu plesnivieť a stanú sa zdrojom rôznych parazitov vrátane prvokov rodu Trichomonas, ktoré dokážu vtáky zabíjať. Kŕmidlá čistite aj čistiacimi prostriedkami, riadna dezinfekcia raz za čas neuškodí, kľudne aj Savom. V tomto smere sú praktickejšie plastové kŕmidlá, ktoré jednoducho umyjete/opláchnete a necháte vysušiť. Väčšina výrobcov ich už robí z recyklovaných plastov. Drevené a pevno inštalované kŕmidlá sa čistia zle, sú výdatným zdrojom prvokov, ich použitie treba riadne zvážiť.  

Zvyšky z kuchyne - nie
Vtáky nie sú prasiatka, nedávajte im dojedať solené, mastné či sladené zvyšky vašej kuchyne alebo pečivo. Ponúknite im vždy len ich prirodzenú a bezpečnú potravu, semená, orechy, bobule, ovocie, hmyz a loj. Všetko bez soli a cukrov. Ak nemáte možnosť zohnať kvalitný nesolený hovädzí loj, ktorý je vhodnejší a zdravší ako bravčový, radšej používajte v obchodoch dostupné lojové gule. Uprednostnite tie bez sieťky. Sieťka sa po vyprázdnení stáva v prírode nebezpečnou pascou. Miesto nej môžete použiť rôzne zásobníky.

Skladovanie v suchu - áno
Aj samotné krmivo uchovávajte v suchu, vlhká, neprepraná a nepresušená slnečnica je napríklad často zdrojom prvokov a plesní. Vtákom tak môžete miesto pomoci skôr ublížiť. K takejto nebezpečnej slnečnici či prosu sa dostanete najčastejšie nákupom od veľkopredajcov. Nekupujte teda krmivo vo veľkom, vo vreciach, ideálne sú malé a sterilne balené originálne zmesi určené špeciálne pre voľne žijúce vtáky. Majú tú najvhodnejšiu skladbu semien s prímesou sušeného hmyzu a môžete mať istotu, že nebudú kontaminované práve neželanými prvokmi a plesňami. Ak už predsa len nakupujete vo veľkom, skladujte krmivo na suchom mieste, je to nesmierne dôležité.

Pečivo kačiciam - nie
Ak aj vy radi prikrmujete vodné vtáctvo, pečivom im môžete veľmi ublížiť. Je to pre ne síce ľahko dostupné a chutné jedlo, za ktorým sa doslova vrhajú, ale nie je tak výživné ako prirodzená strava. Pri dlhodobom konzumovaní sa im oslabí imunita, sú podvyživené a pri mladých vtákoch vznikajú dokonca rôzne vývinové vady. Pri labutiach sú to napríklad tzv. anjelské krídla, ktoré nedorastú do normálnej veľkosti. Existujú aj alternatívy, originálne zmesi určené pre vodné vtáctvo, prípadne im ponúknite niečo rastlinného pôvodu, najlepšie ovsené vločky, riasy alebo rôzne šaláty. Na mnohých vodných plochách sú už, žiaľ, tak naučené na pečivo, že kým sa ulakomia na niečo zdravšie, môže to chvíľu trvať. 
]]> Wed, 14 Oct 2020 18:19:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=80789m1p http://ornitolog.sk/blog/rss/80789m1p <![CDATA[OTVÁRATEĽNÉ BÚDKY PRE DÁŽĎOVNÍKY A ADOPCIE MLÁĎAT]]> imblog
Dážďovník tmavý hniezdi nielen v štrbinách pod strechami a balkónmi a v atikových otvoroch, ale vďačne aj v náhradných búdkach. Tieto (najčastejšie viackomorové) búdky sú obvykle umiestňované na štítovej stene bytových domov a prístup k nim je teda riadne sťažený. Väčšina sa ale ani nedá otvárať, takže prístup nie je nutný. Dážďovník totižto hniezdi bez výstelky, tieto búdky netreba pravidelne čistiť ako je to pri iných vtáčích druhoch.

Takýchto komorových búdok nám, našťastie, v posledných rokoch pribúda, ale bolo by užitočné rozšíriť aj „sieť“ búdok, ktoré sú otvárateľné. Ak opomenieme nezmyselné a pre dážďovníky nebezpečné krúžkovanie, dôvodom je predovšetkým dokladanie a adopcia rovnako starých vypadnutých mláďat. Rodičia väčšiny vtáčích druhov nerozlišujú, ktoré mláďatá sú ich, nevedia si ich zrátať, a kŕmia ochotne aj doložené cudzie mláďatko. Pre ich záchranu to znamená veľa. Väčšina záchranných staníc by vám vedela potvrdiť, že ručné dokrmovanie dážďovníkov je extrémne náročné, túto rolu najlepšie suplujú práve adoptívni rodičia.    

Prečo dážďovníky z hniezd vypadávajú? Odpoveď na túto otázku nie je úplne ľahká, známych príčin je veľa, neznámych ešte viac, ale deje sa to často. Za „výletmi“ môžu stáť napríklad prehrievanie sa plechovej strechy a premnožené krv-cicajúce parazity, ktoré mláďatká obťažujú.

Búdky pre dážďovníky sa dajú aj kúpiť, ale tých otvárateľných je na trhu ďaleko menej. Môžete si ju teda vyrobiť podľa náčrtu a postupu, ktorý nám poskytol Jaromír Polanský, dlhoročný krúžkovateľ a trenčiansky ornitológ, ktorému hniezdia dážďovníky priamo na balkóne a stále sa z nich teší aj napriek úctyhodnému veku 92 rokov.



]]> Tue, 06 Oct 2020 08:44:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=h9t9dh1k http://ornitolog.sk/blog/rss/h9t9dh1k <![CDATA[ČISTENIE POVÁL A POČETNOSŤ HOLUBOV SPOLU SÚVISIA]]> imblog
Prečo máme v niektorých mestách a lokalitách veľa mestských holubov a inde žiadne? Jedným z pádnych dôvodov sú zanedbané povaly či podkrovia. Ich čistenie a  údržba (opravy strešnej krytiny a využívanie) bránia holubom nekontrolovateľne zväčšovať svoju lokálnu populáciu. Samosprávy a bytové spoločenstvá preto nemusia investovať ani do odchytu holubov, ani do budovania holubníkov, stačí čistiť povaly. Nie je nutné ani nezmyselné a protiprávne strieľanie či dokonca trávenie. Stačí udržovať poriadok a to sa netýka len povál, ale aj balkónov, na ktorých hniezdia rovnako s veľkou obľubou.

Mestské holuby nájdeme hlavne v historických centrách miest, na staveniskách, starších sídliskách, na poľnohospodárskych budovách a pri poliach. Darí sa im všade tam, kde je neporiadok a dostupná potrava. Na Slovensku však početnosť mestských holubov, z dlhodobého hľadiska, mierne klesá (sporadicky robíme lokálne prieskumy). Chovateľov holubov – ako významných „doplňovačov“ populácie – je stále menej, nároky na hygienu a sterilitu v mestách sa zvyšujú, budovy sa revitalizujú, používajú sa siete, hroty a zmenil sa aj vzťah verejnosti. Je oveľa negatívnejší. Dnes kŕmi holuby už iba málokto, väčšina samospráv toto prikrmovanie zakázalo všeobecne záväzným nariadením. Ľudia sa holubov štítia, veria, že sa môžu niečím nakaziť. Majú v našej spoločnosti – aj v legislatíve – nelichotivé a neférové postavenie, nie sú to ani túlavé zvieratá, ani zákonom chránené živočíchy. Kompetentní, firmy aj sťažovatelia ich stavajú do pozície škodcov. Nezriedka ich častujú nelichotivými prezývkami, ako napríklad „lietajúce potkany“. Pritom väčšiu šancu sa niečím nakaziť má človek od vlastného papagája chovaného doma v klietke.  

Čistenie a sanáciu povál vykonávame aj my (viac na www.cisteniepoval.sk), pretože veríme, že práve toto je tou humánnou cestou, ako docieliť spokojnosť aj na strane ľudí, aj na strane holubov, resp. aj na strane sťažovateľov, aj na strane ochrancov zvieracích práv. Nie je nutné ich likvidovať, stačí, keď sa budú redukovať (a pravidelne kontrolovať) miesta, kde s obľubou hniezdia. 
]]> Fri, 02 Oct 2020 09:14:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=din1z143 http://ornitolog.sk/blog/rss/din1z143 <![CDATA[1. APRÍL NIE JE LEN DŇOM BLÁZNOV]]> imblog
„My dnes „oslavujeme“, dnešný deň patrí vtáctvu!“

1. apríl je už od roku 1906 Svetovým dňom vtáctva. História tohto sviatku siaha do čias rakúsko-uhorskej monarchie a založil ho práve Slovák. Prírodovedec Oto Hermann nadviazal na iný sviatok, ktorý sa traduje už od roku 1900 a pôvodne oslavoval jarnú premenu stromov. Keďže sa ale v praxi apríl spájal skôr s jarným príletom sťahovavého vtáctva, zreteľnejším symbolom začiatku jari, sviatok sa stal Svetovým dňom vtáctva.  Dôvodom bol tiež podpis Medzinárodnej konvencia o ochrane užitočného vtáctva dňa 1.4.  

V dnešnej dobe si už ale vtáctvo nerozdeľujeme na užitočné a škodlivé, dnes je aktuálna predovšetkým pomoc vtáctvu a jeho ochrana. Úžitok pre ľudstvo vidíme totižto v každom jednom druhu. A dôvodom je najmä rapídny úbytok vtáctva. Príčin tejto zmeny je viacero a nie všetky je jednoduché zastaviť či aspoň spomaliť, aj napriek tomu však nemusí byť súčasný ústup niektorých vtákov nezvratný.

Najvýznamnejším faktorom miznutia vtáčích druhov a ich populácií je rastúci tlak človeka na prírodné zdroje, zmena spôsobu obhospodarovania krajiny a zmena nášho životného štýlu. V praxi sa to prejavuje tým, že je nás stále viac, máme stále väčšie nároky na priestor a energiu, rozširujeme mestá a jednotvárne poľnohospodárske plochy, ktoré dotujeme ohromným množstvom chemikálií. Do toho sa v posledných desaťročiach pridáva zmena klimatických pomerov, ktoré posúvajú areály rozšírenia niektorých vtáčích druhov, ale aj berú vodu z krajiny či menia štruktúru zelených ekosystémov.

Aby nezostalo len pri takýchto veľkoplošných a postupných premenách, človek mnohým druhom uštedril „ranu istoty“ v podobe rozsiahleho neregulovaného lovu na migračných trasách a používania jedovatých látok, aby sa zbavil dravcov. Veľkým problémom je aj naša arogancia spojená s necitlivou architektúrou, ktorá vtákom stavia do trasy smrteľné sklenené bariéry či elektrické vedenia.

Podľa nášho názoru majú mnohé tieto negatívne trendy jedného spoločného menovateľa, slabú vzdelanosť v otázkach ekológie, ochrany prírody a environmentalistiky. Tá sa v konečnom dôsledku prejavuje na našich každodenných – viac alebo menej významných – rozhodnutiach. Uvedomelé jednanie a správny postoj je však len jedným z atribútov, ktoré vo vzťahu človeka a vtáctva môžu ovplyvňovať nepriaznivú situáciu.

Dôležitý je aj aktívny prístup, snaha prispieť ku zmene negatívneho trendu. Tu často narážame na bariéry v podobe životného štýlu a módy. Dnes sa „príroda nenosí“ a pre mnohých sa stáva skôr prekážkou, vzdialenosť medzi ľuďmi a prírodou sa zväčšuje, ľudské sídla chceme mať stále sterilnejšie. Dôsledkom je zmena našich dvorov a záhrad, už len málokto chová sliepky či kozy, čo sa prejavuje napríklad na úbytku vrabcov. Ovocie a zeleninu kupujeme chemicky ošetrovanú z veľkovýroby či dovozu, rozhodujúca je pre nás cena a nie spôsob produkcie, či bola bez chémie alebo s chémiou. Práve chemické zaťažovanie krajiny sa prejavuje v znižovaní množstva hmyzu. Hovorí sa až o 50 % úbytku hmyzej biomasy za posledných 100 rokov. To sa nevyhnutne prejavuje aj na ústupe hmyzožravých druhov vtáctva.

Pomôcť vtáctvu, a tým aj prírode, môže každý jednotlivec a môže to urobiť nasledovnými spôsobmi:

1. Byť uvedomelým spotrebiteľom: čítať si zloženie, nešetriť na úkor nášho zdravia a životného prostredia (v konečnom dôsledku nám nevhodný výber skracuje život a zhoršuje zdravie), je potrebné uprednostňovať lokálne a chemicky neošetrované plodiny, bio alebo eko produkty, ktoré nás neoberajú o hmyz a vtáctvo.

2. Stať sa miestnym ekovýchovným poradcom: svoje ekologické a environmentálne poznatky je potrebné šíriť medzi ľudí, ak vidíme, že náš sused robí niečo zlé, čo prírode škodí, netreba sa báť ho na to upozorniť, slušne a korektne. Treba vysvetľovať a vysvetľovať, prípadne názorne ukázať, pozitívne motivovať. Poučme svoje deti o dôležitosti vtáctva a prírody, zoberme ich do prírody. V tomto smere limity neexistujú a nikdy tým nemôžete nič pokaziť.  

3. Podporovať prírodný turizmus: účasť na turizme, ktorý prírodu šetrí je nesmierne dôležitý. V našich lesoch sa ťaží mimoriadne intenzívne, dajme však štátu najavo, že radšej by sme využívali územia na turizmus ako na ťažbu. Les nie je len drevo, má aj iné ako produkčnú funkciu. Turizmus je možné realizovať aj šetrne, poznávacím spôsobom, bez toho aby sme do prostredia zasahovali, aby sme tu zanechávali akúkoľvek „ekologickú stopu“.

4. Meniť svoje okolie: ak máte tú možnosť, zasahujte do svojho okolia tak, aby bolo pre prírodu prijateľnejšie. Pomôcť možno už aj na vlastnej záhrade. Stačí vyvesiť vtáčie búdky, postaviť záhradné jazierko alebo napájadlo, v zime prikrmovať, trávnik kosiť iba raz ročne, vytvoriť hmyzí hotel, búdku pre ježa. Možností je nekonečne veľa a fantázii sa medze nekladú. Treba byť však trošku obozretný, aby sa niektoré búdky nestali skôr pascou, a pozor aj na mačičky.   

Vzdelávaniu verejnosti a prírodnému turizmu sa venuje aj Ornitologická poradňa. Pri tejto príležitosti pripravila niekoľko poznávacích kurzov a exkurzií, ktoré sa uskutočnia v najbližších jarných mesiacoch. Každý je samozrejme vítaný!
 
7.4. 2019 Kurz poznávania vodného vtáctva na Hrušovskej zdrži (Bratislava)
19.4.2019 Za čistý Trenčiansky luh (brigáda spojená s exkurziou v Trenčianskom luhu)
20.4.2019 Cykloexkurzia po Neusiedler see (kurz poznávania bahniakov)
28.4.2019 Čo nám to tu žije? Prieskumný odchyt vtáctva v Trenčianskom luhu a na Brezine
4.5.2019 Cykloexkurzia nivou Moravy (od včelárikov po haje)
11.5.2019 Kurz poznávania lesného vtáctva (lesopark Brezina)
18.5.2019 Kurz poznávania vysokohorského vtáctva (Vrátna, Malá Fatra)
 
]]> Mon, 01 Apr 2019 12:58:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=yo14340b http://ornitolog.sk/blog/rss/yo14340b <![CDATA[KEĎ SA POVIE ORNIS...]]> imblog

V roku 2012 sme sa ocitli na veľmi netradičnom trhu, v malom segmente, v ktorom pôsobí u nás stále len asi päť subjektov. Začali sme riešiť veci okolo vtákov, poskytovať „ornitologické služby“, ako sme tomu vtedy hovorili. Dali sme si príznačný názov, ORNIS, teda latinsky „vtáky“. Práve ORNIS stojí za vznikom Ornitologickej poradne a všetkých tých vzdelávacích aktivít a záchranných akcií...
 
V tej dobe sa slovenská ornitológia ešte stále chápala len ako striktne vedecký smer, ktorý nemá v priemysle či komerčnej sfére žiadne uplatnenie. Iba niekoľko ľudí na Slovensku sa živilo „komerčnou“ ornitológiou, odchytom vtákov, ktoré vletovali do skladov potravín či hypermarketov, prípadne monitoringom vtáctva pre účely posudzovania vplyvov na životné prostredie, špecializovaným výskumom, posudzovaním výrubov a pod. Išlo o činnosti, ktoré môžu vykonávať prakticky len „papieroví“ odborníci. To znamená, že len ľudia, ktorí majú licenciu a výnimku na odchyt voľne žijúceho vtáctva, ktoré je inak zákonom chránené, a ktorí majú vyštudovanú vysokú školu prírodovedného zamerania. Ak sa chcete stať „profesionálnym“ ornitológom, tak práve toto sú dve základné „ingrediencie“, povolenie a škola.
 
Ja som skončil Prírodovedeckú fakultu UK, odbor ochrana prírody a krajiny, ale po škole sa mi nejakým zázrakom podarilo dostať na doktorandské štúdium v odbore zoológia. Neľutujem. Boli to úžasné roky plné ako-tak produktívnej vedeckej činnosti s niekoľkými článkami v jej závere. Na magisterskom som sa orientoval na vodné ekosystémy, na doktorandskom to už boli vysokohorské. Bol to riadny skok, ale obohatil. Roky strávené v horách v extrémne náročných podmienkach boli dobrým cvičiskom vôle a sebadisciplíny, ktorú som v ďalších rokoch nutne potreboval, najmä pri riešení účtov a hľadaní hniezd.
 
Po doktorandskom štúdiu som musel preferované ekosystémy opäť radikálne zmeniť. Z existenčných dôvodov som „vhupol“ do mestského, na prvý pohľad, sterilného ekosystému. Už za krátku dobu som však pochopil, že je zrejme tým najzaujímavejším prostredím, plným vedeckých i ochranárskych výziev a každodenných konfliktov, ktoré nemá kto riešiť. Vtáky sa tu správajú odlišne, ide o dynamické prostredie sprevádzané synantropizáciou, javom, kedy sa vtáky prispôsobujú ľudským sídlam a mestským zdrojom potravy. Mimo to sa tu však odohráva aj radikálny ústup viacerých vtáčích, menej prispôsobivých, druhov, od vrabcov, cez belorítky, až po dážďovníky. Nutný každodenný konflikt záujmov ľudí a vtákov, sprevádzaný vzďaľovaním sa ľudí od prírody, tu vytvoril nielen príležitosť pre ochranárske zásahy, ale aj zvláštny malý podnikateľský segment. Príležitosť, kde sa dajú „skĺbiť“ práve ornitologické poznatky a skúsenosti a cit pre ochranu vtáctva. Riešiť tieto konflikty sme si dali za cieľ.
 
Takmer dvadsaťročná prax v terénnej ornitológii a bohaté skúsenosti získané pri práci v mimovládnom sektore ma priviedli k presvedčeniu, že podnikať sa dá nielenže aj v oblasti ornitológie, ale aj spôsobom, ktorý je prínosný pre životné prostredie, pre vtáky aj spoločnosť. Dnes sa tomu hovorí  spoločensky zodpovedné podnikanie, moderný koncept rozvíjajúci sa len posledné desaťročie. Firmy, ktoré prihliadajú pri svojej činnosti zvlášť aj na ochranu životného prostredia sú označované ako „zelené“. Tento model podnikania sa mi stal okamžite blízky a obohatili sme ho skĺbením prvkov vedeckej a neziskovej sféry. Na Slovensku takýchto firiem existuje len málo, boli sme hrdí na to, akou - nie zrovna najľahšou - cestou sme sa vybrali. Aj navzdory regionálnemu „handicapu“, ktorý je na Slovensku, mimo Bratislavy, všadeprítomný, to fungovalo dobre.
 
Začali sme s odchytom vtákov tam, kde ich nechceli. Záujem vzrástol sprísnením legislatívy a hygienickými kontrolami v potravinových skladoch, výrobniach a hypermarketoch. Neskôr sme riešili už aj záchranné odchyty, s odvozom do záchranných staníc, so zabezpečením veterinárneho ošetrenia, na naše vlastné náklady. Začali sme vyrážať aj k uleteným papagájom a posledných pár rokov chytáme už aj mestské holuby. Samozrejme inak ako ostatné firmy, humánne, bez toho, aby sme ich zabíjali. Práve táto oblasť sa stala pre nás takou dominantou. Vždy sa potešíme, ak vyhráme verejnú súťaž alebo získame zákazku, my totižto odchytené holuby zachraňujeme, vypúšťame ich desiatky kilometrov za miestom odchytu, tak, aby sa nevracali. Máme na to know how od firmy z Nemecka a je to veľmi úspešná metóda. 
Naše aktivity sa teda stali šancou pre holuby žiť svoj život niekde inde, kde nikomu neprekážajú. Na naše prekvapenie sa podobným humánnym spôsobom odchytávajú holuby takmer vo všetkých krajinách EÚ, my a ČR sme zrejme výnimkou.
 
Druhou takou našou kľúčovou aktivitou je, popri holuboch, aj riešenie problematiky ďatľov zabývaných v zateplenej fasáde. Robíme to už takmer sedem rokov a stretli sme sa za ten čas nielen s množstvom kurióznych prípadov, ale aj s ohromnou dávkou nenávisti voči ďatľom. Tie si totižto, v súvislosti so zatepľovaním, obľúbili nové zateplené, najmä polystyrénové, fasády. A to nie ani tak kvôli farbe či „novote“, ale pretože náter na polystyréne vydáva pri klopkaní ďatľa preňho neodolateľný zvuk pripomínajúci ďobanie do mäkkého dreva. V týchto dierach niekedy ďatle aj prespávajú. Začali sme vyrábať makety ďatľov, ktoré neželeného nájomníka humánne odplašia, podarilo sa to v 7. z 10. prípadov. Úspešnosť teda nie je vždy zaručená, ale je to vždy lepšie, ako to, čo stvárali ľudia, aby sa ďatľa zbavili. Dopočuli sme sa o rôznych nehumánnych praktikách, z ktorých je akurát tak do plaču. V krajných prípadoch sme teda ďatľa úspešne odchytili a premiestnili. Je to vždy lepšie ako vzduchovka, lep, petarda či rôzne prípravky s prchavými látkami, ktoré sú dnes voľne dostupné práve na odpudenie ďatľa.    
 
Sprísnená legislatíva spojená s výrubmi stromov rovnako priniesla isté príležitosti nie len pre ornitologické aktivity, ale aj pre ochranu vtáctva. Na území obcí a miest sa, totižto, začalo prihliadať na to, aby sa nerúbali stromy a kroviny s obsadenými hniezdami vtákov. Našou úlohou bolo vyhľadávať tieto hniezda a to nám aj celkom išlo. Takmer vždy sme nejaké našli a tým sme ich vlastne aj zachránili. Opäť som využil skúsenosti „z hôr“. Pri riešení doktorandského výskumu som bol totižto odkázaný na nekonečné bezútešné prehľadávanie kosodreviny a hľadanie hniezd vrchárky modrej (1 hniezdo na 2 ha) a na alpínskych lúkach hniezd ľabtušky vrchovskej (ihla v kope sena je oproti tomu svietiaci „billboard“). Naučilo ma to kde a ako hľadať hniezda vtákov. Niektoré úrady, ktoré požadovali tzv. ornitologický posudok, sa bohužiaľ uspokojili aj s kadejakými „tiež-ornitológmi“, ktorí spracovávali takéto posudky rovno „od stola“, bez terénnej kontroly. Preto sme si kládli za povinnosť preorientovať sa aj na vzdelávanie. Dnes sa už situácia v niektorých regiónoch mení k lepšiemu.
 
Cieľovou skupinou vzdelávania v podobe prednášok, letákov a infostánkov sa stali nielen úradníci a samosprávy ako také, ale aj „pilčíci“, arboristi a firmy so zameraním na údržbu zelene. Až pri stretnutiach s týmito ľuďmi sme si začali uvedomovať, aký obrovský problém predstavuje pre vtáky v mestách údržba zelene. Ľudia, ktorí sa dostávajú do stretu s aktívne obsadenými hniezdami, často ani len netušia, čo v takej situácii robiť. A ročne ide o kvantá hniezd, ktoré sú vykosené, vyrezané, odkryté či narušené. Následne často predované mačkami alebo strakami.
 
V poslednej dobe sa zameriavame aj na vzdelávanie bežnej verejnosti. Jeden zo spôsobov je aj prevádzka Ornitologickej poradne. Sme 24 hodín k dispozícii komukoľvek, kto potrebuje vyriešiť akúkoľvek situáciu týkajúcu sa vtáctva a to online, telefonicky aj fyzicky. Často nám volajú ľudia, ktorí nájdu vypadnuté mláďa či zraneného vtáka. Týchto ľudí informujeme, čo majú v danej situácii urobiť, kam zavolať, ako poskytnúť prvú pomoc. Prvé minúty a správny postup totižto rozhodujú o živote alebo smrti operenca. Podobné informácie by mali poskytovať aj pracovníci linky 112, žiaľ, v praxi sa tak nedeje. Podozvedali sme o rôznych super „radách“ vrátane odmietnutia poskytnúť akýkoľvek kontakt na záchrannú stanicu, ak sa nejednalo zrovna o dravca.
 
Vzdelávanie sme zacielili aj na tých najmenších. Na školách robievame prednášky o vtáctve, jeho ochrane a našej činnosti. Sem tam aj pre dospelých či dôchodcov. Vždy nás prekvapuje ako sa tá najmladšia generácia stále viac a viac vzďaľuje od prírody a všetkého živého. Naopak, seniori sú tou skupinou ľudí, ktorým, na ochrane či prikrmovaní vtáctva často záleží najviac. V poslednom období sa snažíme „ťahať“ ľudí von. Podporujeme tým rozvoj lokálneho prírodného turizmu, sprostredkovávame ľuďom autentický kontakt s prírodou a zároveň ich učíme čo to o vtákoch. Ide o kurzy poznávania vtáctva a terénne exkurzie, ktoré sa konajú zatiaľ najmä v okolí Trenčína.
 
Dnes sa už orientujeme aj na produkty, ktoré pomáhajú vtákom, teda už nielen na „ornitologické“ služby. K ľuďom ich dostávame pomocou internetového e-shopu prevtaky.sk. Sú to naše vlastné prikrmovacie zmesi, ale aj kŕmidlá, vtáčie búdky rôznych výrobcov. Významným a celkom prospešným produktom sú aj naše nálepky proti nárazom vtákov do skla.  
 
A čo budúcnosť? Plány sú rôzne, radi by sme ďalších zamestnancov, exkurzie po celom Slovensku ale aj vlastnú záchrannú stanicu, ktorých je na Slovensku žalostne málo a nepokrývajú mnohé kritické regióny, kde tieto stanice buď nie sú vôbec, alebo im chýbajú peniaze, alebo sú tu pracovníci, ktorí na to kašlú. Držte nám teda palce! 

Foto: Radovan Jambor, Miriam Jamborová, Martin Ceľuch
]]> Mon, 04 Feb 2019 12:33:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=0bt83mg3 http://ornitolog.sk/blog/rss/0bt83mg3 <![CDATA[NÁLEPKY PROTI NÁRAZOM VTÁKOV DO SKLA]]> imblog
Kolízie vtáctva so sklenenou bariérou v krajine sú považované za jednu z najčastejších príčin jeho úhynu pri preletoch a migrácii. Ročne ide o milióny jedincov. Či sa jedná o vzácne, alebo bežné druhy si táto smrtiaca prekážka nevyberá. 

Sklo v architektúre

Sklo sa stáva v architektúre veľmi populárnym prvkom, začalo sa využívať aj na autobusových zastávkach, sklenených záhradkách, balkónoch, ale aj v rozsiahlych líniových stavbách, akými sú protihlukové bariéry. Mnohí predajcovia využívajú sklo ako spôsob prezentácie svojich produktov či už ide o autá, alebo torty. Sklo sa už roky umiestňuje aj do terás rôznych kaviarní a reštaurácií, najmä na miestach, ktoré ponúkajú výhľad či splynutie s vonkajšou atmosférou. Na prvý pohľad sa nejedná o nič škodlivé či protizákonné. Protihlukové bariéry dokonca chránia obyvateľov sídiel od hluku a prachu a firmám umožňujú lepšie predávať či poskytovať lepší zážitok spojený so službou.  

Kolízie vtáctva a skla

Pre vtáky je dokonale čisté sklo priehľadné a za rýchleho letu ťažko postrehnuteľné, to sa týka hlavne protihlukových bariér a autobusových zastávok. Vtáky sa snažia preletieť do prostredia, ktoré vidia za sklom bez toho, aby čo i len tušili o existencii tejto prekážky. Druhým prípadom je zrkadlenie, kedy sa v rozsiahlych sklenených plochách odráža okolitá krajina a s ňou aj zeleň, ktorú vtáky využívajú na oddych, zber potravy či dokonca hniezdenie. Tento prípad sa týka najmä predajní so sklenenými vitrínami. Po náraze v plnej rýchlosti dochádza k smrteľným úrazom. V ľahších prípadoch ide „len“ o otras mozgu, vtáky však často končia aj s fraktúrami a smrteľným "finále".  V prípade nálezu takéhoto zraneného vtáka je potrebné kontaktovať jednu zo záchranných staníc. V lepšom prípade len na chvíľu umiestniť do krabice na nerušené miesto. Z otrasu mozgu sa dokáže za krátko spamätať. Ak je však vták naďalej letargický, či evidentne zranený, s pohybovými problémami (napríklad sa točí do jednej strany, má prižmúrené oko a pod.), treba sa obrátiť na spomínané stanice. Vyšlú jedného zo svojich pracovníkov, ktorý si po vtáka príde a zabezpečí mu veterinárnu starostlivosť.  

Nálepky ako prevencia

Problém s kolíziami je na vzostupe, nakoľko je sklenená architektúra stále obľúbenejšia. Navyše, vtáky si na mestské prostredie stále viac zvykajú, tomuto procesu sa hovorí synantropizácia. Pribúdajú tu druhy, ktoré predtým v meste nikdy nežili. Je preto na mieste hovoriť o systémovej prevencii, ktorá vtákom v mestách zabezpečí právo na život a ničím nerušené prelety. Tu však narážame na viacero problémov. Legislatíva neprikazuje nikomu sklo odstrániť či povinne brániť vzniku kolíznych situácií a skla sa len málokto chce vzdať. Navyše, existuje prakticky len jedna účinná preventívna metóda, ako nárazy obmedziť a treba do nej, na vlastné náklady, investovať. Sú to antikolízne nálepky. Vtákom umožnia sklenenú bariéru rýchlo identifikovať a dostanú tak šancu vyhnúť sa jej a zachrániť si život.

Ako zistíme či je naše sklo bezpečné?

Či vtáky narážajú do nášho skla nezistíme len podľa nálezov tiel, tie môžu, kým si to všimneme, odniesť mačky alebo straky. Nápoveďou nám však môžu byť otlačky, ktoré vtáky po náraze na skle zanechávajú. Buď sú to zvyšky peria alebo vtáčieho "púdru", ktorým si vtáky „ošetrujú“ perie proti vlhkosti. Aj tie časom podliehajú degradácii (vietor, dážď a pod.). Ak teda nájdeme čo i len jednu takúto otlačku, je jasné, že naše sklo bezpečné pre vtáky nie je. Frekvenciu nárazov ovplyvňuje viacero skutočností. Ak máme pred sklom zeleň alebo sa sklo nachádza na obľúbenej migračnej trase, problém bude o to závažnejší. Najrizikovejším obdobím sú jarná a jesenná migrácia vtáctva, ale aj hniezdne obdobie, ak okolie našej sklenej plochy poskytuje vtákom dostatok hniezdnych príležitostí.  

Ktoré nálepky sú vlastne najlepšie?

Závisí to od situácie, výborné sú napríklad UV nálepky, ktoré sú priesvitné a nenarúšajú dizajn plochy, ale ich UV efekt sa po zhruba 1,5 roku vytráca a treba ich nahradiť novými. Vhodné sú preto skôr pre domácnosti alebo pre niekoho, kto do tohto opatrenia rád zainvestuje. Trvalejšie riešenie sú klasické čierne nálepky (napríklad siluety vtákov). Ich účinnosť však závisí predovšetkým na hustote olepu. Optimálne medzery sú 10-15 cm, samozrejme, aj menej nálepiek na ploche je lepšie, ako vôbec nič, rozhodne však nestačí len jedna! Jedna nálepka na niekoľkých metroch štvorcových je mimoriadne „odfláknuté“ a neúčinné riešenie problému. Najväčšiu účinnosť majú naopak zvislé pásy a to hlavne v horných partiách sklenenej plochy. Pri sklenených protihlukových bariérach je potrebné zviditeľniť predovšetkým hornú hranu (horný koniec skla). Vtáky sklenenú plochu niekedy na poslednú chvíľu zbadajú a pri pokuse vyhnúť sa sklu zavadia o túto hranu. Tento typ kolízie je častým zdrojom zlomenín krídel. Aby to ale s nálepkami nebolo až také jednoduché, nie všetky typy nálepiek sú vyhovujúce. Vyslovene nevhodné sú siluety akýchkoľvek dravcov. Niektoré druhy vtákov na dravce útočia, ako na svojho potenciálneho predátora, a tak môžu mať úplne opačný efekt. Viac na nalepkyprotinarazom.sk.
]]> Mon, 18 Jun 2018 18:58:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=iprslrfe http://ornitolog.sk/blog/rss/iprslrfe <![CDATA[VTÁKY V MESTE]]> imblog
...konflikty v spolunažívaní vtáctva a ľudí v mestskom prostredí

Meníme sa my a s nami aj naša kultúra a postoje. Máme väčšiu tendenciu sa od prírody vzďaľovať, uprednostňovať sterilnejšie prostredie, voľný čas tráviť viac za tabletmi a počítačmi, nákupmi. Čím sa máme lepšie, tým viac míňame, používame jednorazové produkty a na prírodu berieme stále menej ohľad. S nami sa ale mení aj krajina v ktorej žijeme, riečna, poľnohospodárska, lesná, vidiecka a aj tá mestská.
 
Na krajinu pôsobíme, žiaľ, aj cez to, že si to uvedomuje, prevažne negatívne. Rozdiel oproti minulosti je zásadný, miznú typické vidieckej osídlenia, pasienky, mizne nedotknutá divočina, rieky sme spútali, lesy vydrancovali. Uprednostnili sme pohodlie, ktoré nám umožňuje život v meste. Mestské prostredie sa podstatným spôsobom rozšírilo na úkor prírodnej krajiny. Hovorí sa tomu urbanizácia.  
 
Časťou prírody, ktorá nám signalizuje, že s týmto procesom nie je niečo v poriadku, sú vtáky. Údaje o vtáctve sa využívajú aj pri posudzovaním vplyvov na životné prostredie, sú tzv. bioindikátorom zmien. Populácie niektorých druhov vtákov sa v dôsledku rozširovania miest rýchlo zmenšujú, sú však aj také druhy, ktorým mestské prostredie naopak vyhovuje a pre ktoré je mesto akýmsi umelým ekosystémom. Mesto týmto vtákom poskytuje nielen potravné podmienky v podobe zvyškov z našich kuchýň, ale aj hniezdne príležitosti na budovách. Niektorým druhom náš životný štýl vyhovuje a našli tu vítanú náhradu za prirodzené, pôvodne skalnaté, prostredie. Vtáky tu ale hniezdia aj vo zvyškoch zelene a v periférnych zelených plochách, akými sú lesoparky, parky a záhrady.
 
V poslednom desaťročí sa však niektoré podmienky v mestskom ekosystéme opäť výrazne menili a doplatilo a stále dopláca na to viacero vtáčích druhov. Tieto zmeny nastávajú paradoxne aj vďaka environmentálnej politike EÚ. Viac zatepľujeme panelové domy a viac rúbeme a podporujeme štiepkovanie dreva, z ktorého robíme potom tzv. biopalivo. 
 
Medzi vtáčie druhy, ktoré sa nám z miest postupne vytrácajú patrí aj belorítka domová (Delichon urbica). Hniezdo si stavia z vlhkej hliny lepenej slinami. Tento vták dopláca nielen na nešetrné zatepľovanie, kedy sa na úkor novej krásnej fasády zhadzujú pôvodné hniezda, ale aj na stále väčšie suchá, kedy majú tieto vtáky vážny problém nájsť mláky ako zdroj ich stavebného materiálu. Zároveň ubudlo hmyzu ako potravného zdroja týchto vtákov. Vedci udávajú až 50 % pokles v biomase hmyzu na európskom kontinente. Príčinou je chemizácia, ale aj negatívne zmeny v krajine. Pasie sa a chová menej zvierat a ubudli lúky s ich prirodzenou rastlinnou skladbou.
 
Ďalším druhom, ktorý v mestách utrpel straty v dôsledku zatepľovania fasád na sídliskách a veľkých budovách je už čoraz vzácnejší dážďovník tmavý (Apus apus). Tento impozantný letec hniezdi v rôznych škárach pod strechami a vo vetracích otvoroch. Opravou fasád a inštaláciou mriežok na vetracie otvory prichádza o obľúbené hniezdiská. Určitou, nie zrovna postačujúcou, náhradou sú mu búdky inštalované na štítových stenách zatepľovaných domov. Aj tento vtáčí druh začína strádať v dôsledku úbytku tzv. aeroplanktónu, lietajúceho hmyzu, ktorým sa živí.    
 
V médiách sa v súčasnosti často „preberá“ aj zmenšujúca sa veľkosť populácie vrabca domového (Passer domesticus). Dlhé obdobie išlo o záhadu, nikto nevedel prečo vrabcov z miest a vidieka rýchlo ubúda. Dnes už vieme, že príčinou sú nielen chemizácia, ale aj úbytok zdrojov potravy, ktorými boli tradičné dvory so sliepkami a smetné koše. Dnes sa odpadky balia do igelitových vriec, ku ktorým sa vrabce nedokážu dostať. Sliepky chová, dokonca aj na vidieku, už len málokto. K tomu sa pridal úbytok hniezdnych príležitostí, ale aj rozširujúca sa populácia voľne žijúcich mačiek, ktoré sú v mestách významným predátorom drobných spevavcov.  
 
Potom je tu ešte celý rad ďalších druhov vtákov, ktoré nie sú typicky mestské, ale z miest sa aj tak vytrácajú. Dôvodom je nielen chemizácia a úbytok potravy, ale aj miznutie zelene, hniezdnych príležitostí v krovinnej vegetácii, na stromoch a prirodzených dutinách. Príčinou sú aj vyššie spomínané dôvody (napr. pri lastovičke) vrátane nevraživosti voči vtákom. Patria tu druhy ako lastovička domová (Hirundo rustica), vrabec poľný (Passer montanus), muchár sivý (Muscicapa striata), stehlík konopiar (Carduelis cannabina), stehlík pestrý (Carduelis carduelis), stehlík zelienka (Carduelis chloris), ale aj pipíška chochlatá (Galerida cristata) či skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe).  
 
Do skupiny vtákov, ktorým mesto naopak vyhovuje a dokážu sa mu, v procese tzv. synantropizácie, prispôsobovať patrí napríklad mestský holub (Columba livia f. domestica). Nepatrí samozrejme medzi naše pôvodné vtáčie druhy a nie je ani zákonom chránený, ako takmer všetky voľne žijúce vtáky. Aj cez to je však neoddeliteľnou súčasťou mestského ekosystému. Nevraživosť a prenasledovanie týchto zvierat však viedlo v niektorých mestách k zásadnému poklesu veľkosti ich populácií. Inde, najmä v menej rozvinutých regiónoch, sa im naopak darí. Dalo by sa nepochybne dlho polemizovať, či a aký majú vplyv na verejné zdravotníctvo či poškodzovanie pamiatok a majetku. Za dlhé desaťročia „moderného“ spolunažívania sa okolo holubov uživilo množstvo fám a poloprávd. Nie sú to však žiadne „okrídlené potkany“, ani zdroje infekcií či kyseliny leptajúcej kultúrne pamiatky.
 
Z voľne žijúcich vtáčích druhov sa na mestské prostredie pekne adaptoval napríklad drozd čierny (Turdus merula). Vytvoril si tu vlastné mikropopulácie, ktoré sa medzisezónne premiestňujú len medzi vyššími a nižšími polohami. Drozd tu hniezdi v krovinách a na drevinách pomerne nízko, do 2-3 m. Naučil sa ale využívať aj rôzne časti domov a altánkov. Jeho trend nie je klesajúci, no jeho mestské populácie miestami vážne ohrozujú predátori. Tým azda najnekompromisnejším a najrozšírenejším sú naši mačací štvornohí miláčikovia, ale aj prirodzene sa šíriaci predátor, akým je straka čiernozobá (Pica pica) či kuna skalná (Martes foina). Z miest si urobili doslova „špajzu“. Vážnou hrozbou pre mláďatá drozda, ktoré vyskakujú z hniezd ešte keď nevedia lietať, sú aj kosačky a psy, ktoré si ich mýlia s plyšovou hračkou.   
 
S veľmi podobnými problémami sa stretáva aj populácia ďalšieho, už typického mestského vtáka, žltochvosta domového (Phoenicurus ochruros). Jeho početnosť je však podstatne menšia a rovnako trpí nedostatkom hmyzu ako preferovanej potravy. Jeho hniezda sú „exponovanejšie“, neschováva si ich tak dôkladne ako drozd. Mestskí predátori ich skôr nájdu.
 
Druh, ktorý v minulosti hniezdil takmer výhradne na stromoch v hniezdach krkavcovitých vtákov alebo na skalách, dnes úspešne osídľuje staršie aj novšie mestské sídliská. Je ním sokol myšiar (Falco tinunculus). Na hniezdenie si vyberá často kvetináče či debničky na balkónoch od 3. po 8. poschodie. Keďže inkubácia a výchova mláďat, ktoré nie sú zrovna najtichšie a najčistotnejšie, trvá spolu takmer dva mesiace, práve tento druh ja častým zdrojom konfliktov vo vzájomnom spolunažívaní ľudí a vtákov. Nie každý dokáže tohto dravca na svojom balkóne zniesť a, zároveň, nie vždy si sokoly vyberú bezpečný podklad pre hniezdo. Mláďatá po vyletení pobehujú, no nevedia ešte dobre lietať. Preto, ak nemajú k dispozícii väčší manévrovací priestor, môžu spadnúť na ulicu s fatálnymi následkami.   
 
Vzácnejšie sa stretávame v mestách aj so sovou, myšiarkou ušatou (Asio otus). Hniezdi v neobsadených hniezdach strák a vrán. Po vyhniezdení sa mláďatá ešte niekoľko týždňov potulujú po okolí, pričom na seba a rodičov monotónne pískajú. Tieto tzv. kontaktné hlasy sú schopné hodiny a hodiny opakovať, čo v nočných hodinách niektorým ľuďom vážne prekáža pri spánku a vedie neraz k rôznym konfliktom. Ľudia nám potom volajú s absurdnými požiadavkami, aby sme tieto sovy prišli odchytiť či premiestniť. Neraz sami siahajú po petardách či strieľaní, pritom úplne stačí použiť štuple do uší. Sovy nakoniec odletia.  
 
Ďalším z vtáčích druhov, ktorý sa v procese synantropizácie stále viac prispôsobuje a približuje ľudským sídlam je holub hrivnák (Columba palumbus). Hniezdi tu na väčších drevinách vo vlastných hniezdach, v posledných rokoch sú už ale bežné aj prípady, kedy v meste zahniezdi priamo na balkóne, v krabici, na poličke či kvetináči. Ľudia tieto holuby väčšinou nedokážu odlíšiť od mestských holubov a tak sa k nim správajú rovnako nevraživo, hniezda im vyhadzujú, vajcia ničia, strieľajú po nich a pod.
 
Špecifickým prípadom skupiny vtákov, ktoré iba nedávno objavili „čaro“ mestského prostredia sú ďatle. Konkrétne hovoríme o ďatľovi veľkom (Dendrocopos major) a žlne zelenej (Picus viridis), ktoré sa prirodzene vyskytujú v lesnom prostredí, ale aj v otvorenej krajine s rozvoľnenou drevinnou vegetáciou. V súvislosti so zatepľovaním fasád domov a panelákov sa veľmi rýchlo množia prípady hniezdenia a prespávania v zateplenej fasáde, najčastejšie v polystyréne. Ďatle nejakým spôsobom prišli na to, že ide o materiál, v ktorom sa dá vyďobať ľahko pekná a dostatočne veľká dutina. Na jednej strane je to dobré, v takýchto „neprirodzených“ dutinách zahniezdia aj ďalšie druhy vtákov, čiže dá sa tento fenomén chápať aj ako budovanie nových príležitostí pre hniezdenie vtáctva, ktorému chýbajú v mestách staré duté stromy. Na strane druhej to však nie je vždy dobré pre ďatle. Situácia je zdrojom vážnych konfliktov v spolunažívaní, nie každý majiteľ si nechá robiť do fasády domu diery. Konflikty sa vyhrocujú o to viac, o čo je ťažšie neželaného nájomníka z fasády dostať. V hniezdnom období je vlastník povinný prítomnosť ďatľa strpieť, na jeseň a v zime, kedy tu len prespáva, však ľudia skúšajú všetky možné strašiaky a atrapy, len aby sa „fasádneho nájazdníka“ zbavili. Známe sú prípady strieľania, vhadzovania petárd, svojpomocných odchytov a pod.  
 
Vtákom, ktorý profituje z miest, hoci nie je veľmi početný, je aj kavka tmavá (Corvus monedula). V minulosti hniezdila takmer výhradne v prírode, v dutinách starých stromov. Z otvorenej krajiny s rozvoľnenou drevinnou vegetáciou sa však kavky takmer vytratili. Darí sa im ale v ľudských sídlach. Už dlhodobo hniezdia na hradbách, v mostných konštrukciách, vo vežiach, v skladoch a pod. V poslednom období sa dokonca množia prípady zahniezdenia kavky v diere po ďatľovi alebo žlne. Pre ne je činnosť „fasádnych špecialistov“, ďatľov a žĺn, veľmi prospešná.
 
Medzi zdroje konfliktov v meste patria, okrem spomenutých, aj bariéry. Množstvo jedincov hynie napríklad na cestných komunikáciách, ktoré predstavujú v krajine migračnú bariéru. Ku kolíziám s autami dochádza najmä v období vyletovania mláďat, ktoré sú menej obratné a neskúsené, nevedia ako sa v meste pohybovať a na čo si dávať pozor. Ďalšou bariérou, do ktorej vtáky často narážajú sú sklá. Buď ide o sklenené protihlukové bariéry alebo klasické okná. Veľký problém predstavuje, všeobecne, moderná sklenená architektúra. Mnohé predajne a kancelárske priestory uprednostňujú veľké sklenené plochy. Vtáky sklo nevidia a narazia doňho v plnej rýchlosti, čo končí v lepšom prípade „len“ otrasom mozgu, v horšom smrťou.
 
Zdrojov konfliktov a bariér v mestskom prostredí je množstvo a keďže sa na mestský ekosystém vzťahuje, podľa Zákona o ochrane prírody, len najnižší, prvý, stupeň ochrany, ochrana tu hniezdiacich vtákov je veľmi náročná. Systematická ochrana vtákov v mestách však vyžaduje podstatne viac než len pár paragrafov, často dostatočnú trpezlivosť, vysvetľovanie, vzdelávanie a spoluprácu s ľuďmi. Pri vzniku konfliktných situácií je potrebné pristupovať individuálne, prípad od prípadu sa líši. Mnohokrát je to len o ochote ľudí a firiem, ktorí sú v konflikte zaangažovaní.
]]> Mon, 21 May 2018 17:03:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=9p3l7gz6 http://ornitolog.sk/blog/rss/9p3l7gz6 <![CDATA[OCHRANA VTÁCTVA PRI VÝRUBOCH, OŠETROVANÍ DREVÍN A ÚDRŽBA MESTSKEJ ZELENE]]> imblog
Vtáky hniezdia v mestskom prostredí už od čias prvých miest. Niektoré druhy sa mu v procese synantropizácie prispôsobujú, väčšina vtáčích druhov tu však naopak mizne. Príčin je viacero, no jednou zo zásadných je rýchly úbytok zelene a nešetrné zásahy do nej. 

Prečo vtákom v meste venovať pozornosť? Ochrana vtáctva má, okrem toho, že sú takmer všetky voľne žijúce vtáky zákonom chránené, a mnohé z nich sú ohrozené, viacero podstatných dôvodov. Sú zdrojom radosti a turizmu a sú to veľavravné ekologické bioindikátory, ktorých prítomnosť či neprítomnosť nám napovie, či sa v danom životnom prostredí dejú pozitívne alebo negatívne zmeny. Ak vtáky v meste nenájdeme, musí nám byť jasné, že toto prostredie nie je vhodné ani pre ľudí. Takéto prostredie je zrejme hlučné či znečistené a chýba tu zeleň. A tak, ako potrebujú zeleň vtáky, potrebujeme ju aj my. 

Z nášho pohľadu je zeleň významný ekostabilizačný prvok mestského prostredia, predstavuje pre nás zdroj stimulov a relaxu, ochladzuje prehriatu mestskú klímu a zachytáva prach a hluk. No a pre vtáky je zeleň predovšetkým miestom, kde môžu nerušene hniezdiť a vyhľadávať zdroje svojej potravy.  Za mestskú zeleň považujeme všeobecne verejnú zeleň, ale aj vegetáciu v záhradách a neverejných priestoroch, každú drevinu a krovinu rastúcu na území miest a obcí.

Cieľom článku je, v uvedenom kontexte, zhrnúť dlhoročné skúsenosti pri ochrane vtáctva mestskej zelene do niekoľkých zásad a vhodných postupov pri jeho ochrane so zreteľom na druhy, ktoré hniezdia v mestskej zeleni. Ide o praktickú pomôcku určenú pracovníkom štátnej správy, samosprávy, „údržbárskym“ firmám, arboristom, dendrológom, ale aj bežnej verejnosti, ktorá si všíma negatívne zmeny okolo nás. 

Legislatívne požiadavky

Treba na úvod prízvukovať, že legislatívne požiadavky na ochranu vtáctva vyplývajú predovšetkým z reálnych údajov a poznatkov o trendoch a početnosti jednotlivých druhov,  nie z „pasie“ bruselských úradníkov. Na ich základe vznikajú nielen atlasy rozšírenia, ale, žiaľ, aj červené knihy a zoznamy ohrozených druhov, ktoré sa neustále rozširujú. Aktualizované poznatky naznačujú významný pokles veľkosti populácií väčšiny, najmä hmyzožravých, druhov vtáctva. Inak povedané, vtákov je stále menej a všímajú si to už nie len ornitológovia, ale aj laická verejnosť. Z miest miznú už nielen vrabce a lastovičky, ale aj belorítky, dážďovníky, žltochvosty, mucháre, skaliariky, penice, červienky atď. 

Na Slovensku je východiskovou právnou normou vzťahujúcou sa k ochrane ohrozeného vtáctva Zákon o ochrane prírody (Zákon č. 543/2002 Z.z. a jeho aktuálna úprava Zákonom č. 198/2014 Z.z.). Podľa § 33 (Chránené druhy), ods. 3, sa za chránené živočíchy považujú aj všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskej únie. Na ochranu vtáctva v praxi sa vzťahuje § 35, podľa ktorého je ho zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli a úmyselne ho rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie. A keďže vtáky hniezdia aj v mestskej zeleni, je to jeden z pádnych dôvodov, prečo je ju potrebné chrániť a to nielen v rámci výrubových konaní, ale aj počas výrubov, na ktoré nie je potrebné žiadať povolenie a počas tzv. údržby zelene.

Zákon v jeho novelizovanej podobe menuje množstvo dôvodov, prečo a kedy nie je potrebné žiadať o súhlas na výrub. Bez prebehnutia výrubového konania sa tak stávajú ohrozené nepriamo všetky vtáky hniezdiace na stromoch s obvodom kmeňa do 80 cm ak rastú v záhradách, na stromoch s obvodom kmeňa do 40 cm ak nie sú súčasťou tzv. verejnej zelene, vtáky hniezdiace v súvislých krovitých porastoch v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 (20 m2 mimo zastavaného územia obce), na drevinách nepôvodných inváznych druhov, na stromoch, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie alebo život človeka atď. Tieto vtáky nemusia byť ohrozované vedome, ale často len z dôvodu nepozornosti, nedbanlivosti, prehliadnutia skryto umiestneného hniezda. Ak človek, ktorý uskutočňuje výrub nie je súčasne odborníkom, ornitológom, vtáky hniezdiace na predmetných drevinách sú v ohrození života. Podobná situácia nastáva aj pri ošetrovaní drevín a krovín a dokonca aj trávnikov (aj v rámci bežnej údržby verejnej zelene, zastrihávania krovín, orezov a kosenia vo vegetačnej sezóne), ktorým môžu byť rovnako ohrozené hniezdiace vtáky a to vyrušovaním počas ošetrovacích prác či priamo likvidáciou hniezd a mláďat. Rezy živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm sa dokonca musia vykonávať najmä vo vegetačnom období (s výnimkou produkčných drevín a z dôvodu ohrozenia života a majetku).

Na túto, pre vtáky nepriaznivú, situáciu myslí okrajovo vykonávacia vyhláška uvedeného zákona, Vyhláška č. 24/2003 Z.z.. Podľa § 17 ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov. Keďže sa na ošetrovanie drevín a krovín nevzťahuje výrubové konanie, neexistuje spôsob, akým by sa dali zásahy firiem a zamestnancov v takomto prípade účinne usmerniť. Samozrejme nehovoríme o zámernej likvidácii vtákov. Zrejme žiadny vykonávateľ zásahov do vegetácie nezničí obsadené vtáčie hniezdo vedome a naschvál či už z morálnych dôvodov, alebo zo znalosti environmentálnej legislatívy. Ide o nevedomé vyrušovanie a likvidáciu. Pracovníci, ak aj poškodia hniezdo či mláďatá, zo strachu pred pokutou takýto zásah nikomu neohlásia. Hroziacej katastrofe sa tak nedá predchádzať.

Vtáky hniezdiace na drevinách a v krovinách, na ktoré je potrebné žiadať súhlas, sú na tom o niečo lepšie. Bežne sa stáva, že obec (orgán ochrany prírody) nestihne rozhodnúť o výrube mimo vegetačné obdobie, teda obdobie, kedy už vo vegetácii môžu hniezdiť vtáky alebo si niekto stoj čo stoj presadí výrub vo vegetačnom období. Vegetačné obdobie, podľa Vyhlášky č. 24/2003 Z.z., začína 1. aprílom a končí 30. septembrom. Podľa § 17 tejto vyhlášky pri vydávaní súhlasu na výrub dreviny orgán ochrany prírody môže prihliadať na to, aby sa výrub dreviny uskutočnil najmä v období vegetačného pokoja, teda mimo uvedených termínov. V praxi sa tak však nie vždy deje a žiadateľom orgány vyhovejú a výrub schvália (prihliada sa pritom na zdravotný stav dreviny, hygienické podmienky s ohľadom na bývanie ľudí a stabilitu koreňového systému). Má to však jednu podmienku, ktorá je dôležitá pre zabezpečenie ochrany vtáctva v mestskej zeleni určenej na výrub. V takejto situácii je totižto žiadateľ povinný predložiť orgánu ochrany prírody aktuálny (nie starší ako 7 dní) odborný ornitologický posudok, ktorý písomne preukazuje, že vegetáciu pred výrubom skontroloval fundovaný odborník, ornitológ, a že v tejto vegetácii nič nehniezdi. Ak tam ornitológ nájde hniezda, v posudku to uvedie. Žiadateľ o výrub má následne niekoľko možností:

  • buď počká do skončenia celej vegetačnej sezóny, výrub jednoducho odloží, čo však nie je vždy zlúčiteľné s dôvodmi, prečo bol výrub odsúhlasený práve vo vegetačnej sezóne (teda neodkladne),  
  • alebo počká do ukončenia hniezdenia zistených vtákov v predmetnej vegetácii (otázka niekoľkých dní až týždňov), predbežný čas ukončenia vie skúsený ornitológ stanoviť a situáciu môže overiť opakovaním obhliadky a posúdením aktuálneho stavu vo vegetácii,
  • alebo sa výrub uskutoční operatívne s prihliadnutím na tie stromy a kroviny, kde sa hniezda nachádzajú (môžu sa napríklad vyrúbať až ako posledné po ukončení hniezdenia v zmysle vyššie uvedeného postupu),
  • alebo si žiadateľ o výrub požiada MŽP SR o výnimku z ochrany zistených druhov. Udelenie výnimky by sa v praxi realizovalo prekládkou nájdených hniezd mimo predmetné dreviny. V praxi je však takéto opatrenie veľmi rizikové a rozhodnutie o jeho schválení je časovo zdĺhavé, neprimerané k dĺžke hniezdenia tých ktorých druhov. Je preto jednoduchšie iba počkať do ukončenia hniezdenia zistených vtáčích druhov.

Táto povinnosť, predložiť orgánu ochrany prírody (obci) ornitologický posudok, vyplýva z ods. 10 článku 3 (Povinnosti na úseku ochrany drevín) Usmernenia generálneho riaditeľa sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny MŽP SR k ochrane drevín č. 2/2017-6 z roku 2017. Vychádza sa z citovaného § 17 Vyhlášky č. 24/2003 Z.z. Ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov. Z uvedeného vyplýva, že ak ošetrovaním alebo udržiavaním drevín môže dôjsť k porušeniu zákazov vyplývajúcich z druhovej ochrany chránených živočíchov, vyžaduje sa na ošetrovanie a udržiavanie drevín výnimka zo zákazov druhovej ochrany, ktorú s ohľadom na § 65 ods. 1 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. povoľuje MŽP SR. Písmeno h) v zákone znie nasledovne: h) môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy podľa § 40. 

Udelenie takejto výnimky si však vyžaduje skutočne závažné dôvody. Ako sa uvádza v ods. 2 zmieňovaného § 40, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov,len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Pre žiadateľa o výrub je preto podstatne jednoduchšie iba preukázať, že o takúto výnimku žiadať nemusí. Týmto dokladom preukazujúcim neprítomnosť chránených živočíchov je práve odborný ornitologický posudok.

Ak sa aj cez uvedené legislatívne požiadavky na ochranu vtáctva v mestskej zelení dopustí žiadateľ o výrub alebo jeho vykonávateľ trestuhodného zlikvidovania vegetácie a všetkého, čo v nej žije, do škody, ktorú spôsobí sa započíta aj spoločenská hodnota chránených druhov vtákov, ktorá sa stanoví znaleckým posudkom. Spoločenskú hodnotu vtáctva upravuje a taxatívne menuje spomenutá Vyhláška č. 24/2003 Z.z. vo svojej Prílohe č. 32 (Spoločenská hodnota druhov vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na území Slovenskej republiky; Tabuľka). 

Tabuľka: Druhy, ktoré v mestskej zeleni najčastejšie hniezdia a ich spoločenská hodnota


Kde všade môžu hniezdiť vtáky

Vtáky môžu hniezdiť v mestskej zeleni prakticky kdekoľvek, dokonca nie je podmienkou ani to, že musia mať kľud pre svoj nerušený vývoj či kŕmenie. V súčasnosti si mestské populácie viacerých druhov zvykajú na ruch a prítomnosť ľudí či dopravných prostriedkov. Ide o proces známy ako synantropizácia, ktorý sa prioritne spája s prispôsobovaním v prírode žijúcich populácií vtákov na mestské prostredie.

Nálezy niektorých hniezd môžu naozaj prekvapiť. Vtáky zahniezdia aj pri autobusových zastávkach, na rušných staveniskách, ale samozrejme s najväčšou pravdepodobnosťou vždy v priestore, kde nachádzajú kľud a dostatok potravy (sady, parky, vetrolamy, záhrady, akákoľvek líniová vegetácia, živé ploty, ale aj solitérne dreviny). Hniezda vtákov však bývajú umiestnené väčšinou skryto, bez ohľadu na to, či ide o kroviny, alebo dreviny. Dôvodom je ochrana pred predátormi (mačka, straka).

V krovinách

Najčastejšie tu hniezdia na konároch, ktoré sú ešte dostatočne pevné, aby udržali hmotnosť hniezda, a dostatočne rozvetvené, aby bolo možné hniezdo poriadne „ukotviť“. Bežný je prekryv olistením (alebo prekryv sekundárnou vegetáciou – ostružina, chmeľ, brečtan, liana). Je to akási „čiapočka“, ktorá celé hniezdo zakrýva. Vidno je tak obvykle len z interiérového pohľadu, keď sa človek pozrie smerom zvnútra krovinného porastu. Takto hniezdia v krovinách napríklad drozdy čierne, vrchárky modré, penice čiernohlavé, penice popolavé, slávik krovinový, stehlík konôpka, strakoš červenochrbtý. Niektoré vtáky hniezdia vo vyššej bylinnej etáži (napr. v trsoch žihľavy či tŕstia). Často ide o penice čiernohlavé. Vtáky zahniezdia v mestskom prostredí výnimočne aj na zemi alebo pri zemi, napr. strnádka žltá, slávik červienka a kolibkárik čipčavý.

Na mladších nízkych drevinách

Z pohľadu vtáctva ide o najmenej atraktívne dreviny, nakoľko často neposkytujú dostatočné olistenie a teda úkryt. Takéto rizikové porasty si vyberajú skôr neskúsené mladé páry a sú obvykle viac vystavené predačnému tlaku. Teda takéto hniezda sú sporadicky neúspešné. Aj navzdory tomu im treba dať šancu na prežitie. Zahniezdiť tu môže drozd čierny, drozd čvíkotavý, stehlík zelienka, stehlík pestrý, pinka lesná, výnimočne straka čiernozobá, hrdlička záhradná a holub hrivnák.

Na starších vyšších drevinách

Hniezda na veľkých starších, výrazne rozvetvených a olistených, drevinách je naozaj veľmi problematické nájsť, tu je už nevyhnutná asistencia odborníka s potrebným technickým vybavením.  Bližšie ku kmeňu, kde je podklad pre umiestnenie hniezda pevnejší, nájdeme hniezda väčších vtáčích druhov (ale skôr vzácne, keď môžu, inklinujú k okraju rovnako ako menšie druhy). Môže ísť o holuba hrivnáka, hrdličku záhradnú, straku čiernozobú, drozda čierneho, drozda plavého, vranu popolavú a vranu čiernu. Na okraji dreviny, kde je prekryv olistením výraznejší, môžeme nájsť hniezda aj uvedených druhov, ale aj drozda čvíkotavého, stehlíka zelienky, stehlíka pestrého, sedmohláska hájového, kanárika poľného, vlhy hájovej, zriedkavo tiež hniezdnu kolóniu havrana poľného či hniezdo myšiarky ušatej alebo sokola myšiara. Posledné zmieňované druhy využívajú opustené hniezda vrán, strák a havranov.

V dutinách

Dutiny sú špecifická oblasť dreviny, ktorá poskytuje výborné hniezdne podmienky pre celú plejádu vtáčích druhov a dokonca aj netopiere a hmyz. V dutinách stromov v mestskom a vidieckom prostredí zahniezdia krutihlav hnedý, ďateľ veľký, ďateľ prostredný, brhlík lesný, viaceré druhy sýkoriek, vrabce domové, aj poľné, muchár sivý, žltochvost domový, vzácne žltochvost lesný, kavka tmavá a sova lesná. 

Ako správne postupovať

Základom je presunúť čo najviac aktivít spojených s údržbou zelene a výrubmi mimo vegetačné obdobie. Čo sa presunúť nedá, musí rešpektovať priestor a čas potrebný pre úspešné, a pokiaľ možno, nerušené vyhniezdenie vtáctva. Tam, kde rozhoduje o povolení výrubu orgán ochrany prírody, musí žiadať od vlastníka pozemku (žiadateľa) odborný ornitologický posudok, ktorý preukazuje, že na dotknutom poraste nič nehniezdi. Ak hniezdi, treba počkať. Hlavnou zásadou pri ošetrovaní drevín, kosení trávnikov či výruboch drevín je však vždy predovšetkým opatrnosť. Je potrebné predvídať a porast pred zásahom prezrieť, aj keď ornitológom nie ste, stačí do krovín, ktoré ideme obrezať, aspoň nazrieť.

Kosenie

Pri kosení je potrebné hlavne správne načasovanie. Ak sa termín kosenia, z akýchkoľvek dôvodov, „prehupne“ do vegetačnej sezóny, je potrebné začať čo najskôr. V tráve totižto môžu – okrem spomenutých hniezdičov – poskakovať vyletené mláďatá (napr. drozda čierneho, plavého, čvíkotavého, tiež žltochvosta domového atď.). Z hniezd vyskakujú ešte pred tým, ako vedia lietať a pohybujú sa po zemi, kde ich dokrmujú rodičia. Hlavné obdobie „vyskakovania“ prvých mláďat závisí od počasia a regiónu (na juhu začínajú vtáky hniezdiť skôr, na severe môže byť hniezdenie posunuté aj o niekoľko týždňov), zvýšená pozornosť je však na mieste už od polovice apríla. Ak sa prvé či druhé kosenie uskutoční počas hniezdnej sezóny, je nevyhnutné kosiť zvnútra von alebo do strán, nikdy nie do kruhu smerom k stredu. Všetko živé by zostalo uväznené v smrtiacej pasci, z ktorej niet úniku (nie všetko vie lietať). 

Údržba krovín a ošetrovanie drevín

Ošetrovanie drevín a orezávanie či strihanie krovín je pre vtáky mimoriadne nebezpečné. Často dochádza nielen k vyrušeniu hniezdiaceho vtáctva ale aj k priamemu zásahu hniezd a ich obsahu. Najcitlivejšie na opustenie hniezda sú vtáky v čase inkubácie vajec – hlavne v období marec-apríl. Postup prác musí zahŕňať predovšetkým počiatočnú preventívnu kontrolu porastu, ešte predtým, než doňho vnikneme pílou či kosačkou, treba vniknúť do porastu hlavou a rukami a všímať si. Vtáky na prítomnosť svojho hniezda niekedy aj sami upozornia. Treba sledovať ich pohyb, poskakovanie, vydávanie varovných hlasov (agresívne monotematické hlasové „výkriky“), niektoré vtáčie druhy odpútavajú pozornosť, teda snažia sa, aby ste si ich všimli. Sprievodným znakom prítomnosti hniezd býva aj koncentrovaný trus pod hniezdami. Vtáky je možné sledovať aj pri kŕmení mláďat, vtedy navštevujú hniezdo (porast) pravidelne zhruba každých 10-15 minút. Mláďatá z hniezda často počuť (v domnienke, že, ste kŕmiaci rodič), ozývajú sa veľmi frekventovaným žiadostivým pískaním. Údržba mestskej zelene je často pod časovým tlakom v snahe urobiť čo najviac práce za čo najkratší čas. Ponáhľať sa ale má význam iba pred začiatkom vegetačnej, a teda aj hniezdnej, sezóny. Už počas nej je ďaleko dôležitejšie pracovať pomaly a opatrne s ohľadom na hniezdiace vtáky. 

Výrub drevín

Pri výrube drevín vo vegetačnej sezóne je potrebné, aby tieto dreviny obhliadol fundovaný ornitológ a ak na nich nič nehniezdi, aby túto skutočnosť doložil písomne odborným ornitologickým posudkom. Preto by sa žiadateľ o výrub mal skontaktovať s ornitológom. Nemusí to byť nutne človek evidovaný v zozname odbore spôsobilých osôb, ale musí mať aspoň dostatočné znalosti a skúsenosti, ako aj prírodovedné vzdelanie a morálnu bezúhonnosť, ktoré dávajú záruku, že porasty obhliadne zodpovedne a že sa nedá zmanipulovať žiadateľom.   
 
Kontakt pre ornitologické obhliadky drevín a krovín vo vegetačnej sezóne
E-mail: ornitolog.jambor@gmail.com
Tel.č.: 0911 10 99 55
 
Kontakt v prípade podozrenia zo zanedbania povinností pri výrube a ošetrovaní zelene
E-mail: zivemesta@gmail.com
]]> Thu, 10 May 2018 19:08:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=xh96iyn8 http://ornitolog.sk/blog/rss/xh96iyn8 <![CDATA[AKO SA STAŤ ORNITOLÓGOM?]]> imblog
Veľa ľudí sa ma pýta, ako sa môžu stať ornitológom, či je to práca a či sa dá vôbec ornitológiou živiť. Pre tých, ktorí s touto oblasťou nemajú až tak veľa skúseností, si to teraz rozmeníme na „drobné“. Pokúsim sa predostrieť čo najkonkrétnejšiu odpoveď, aj s istým praktickým návodom, ako sa k ornitológii „dopracovať“.
 
Ornitológia je síce veda (ornis=vtáky, logos=veda), ale človek sa jej nemusí nutne venovať profesionálne a v praxi to ani nie je vždy možné. Žiada si to určitý postup, terénne skúsenosti, ale aj vysokoškolské štúdium a „more“ trpezlivosti. Takýchto profesionálnych ornitológov je, aj na Slovensku, stále pomerne málo. Amatérska ornitológia chytila za srdce stovky ľudí a dostať sa k nej je, naopak, relatívne jednoduché.
 
Či už sú takíto amatérski ornitológovia organizovaní, alebo nie, venujú sa vtákom predovšetkým vo svojom voľnom čase. Obvykle sa tejto voľnočasovej aktivite hovorí, už aj v našich kruhoch, „birdwatching“ či „birding“, alebo jednoducho „vtáčkárenie“. Okrem tradičného pozorovania vtáctva pre potešenie zahŕňa vtáčkárenie, už takmer neodmysliteľne, aj ochranu vtáctva, monitoring území v rámci rôznych sčítavacích a mapovacích programov, ale aj krúžkovanie vtákov. V poslednom období je obľúbenou „vtáčkárskou“ činnosťou aj fotografovanie vtáctva rôznymi teleobjektívmi.
 
Ak sa chce niekto venovať takejto ornitológii, nepotrebuje k tomu žiadnu nadštandardnú či drahú výbavu, ani spomínaný teleobjektív. Potrebuje predovšetkým ďalekohľad a voľný čas. Ale ani pri kúpe ďalekohľadu dnes nie je nutné prehnane investovať, začiatočník nepotrebuje dusíkaté výplne, pogumované telo či špičkové sklá. Aj spomedzi lacnejších neznačkových produktov sa dá vybrať ďalekohľad, ktorý na určovanie vtákov úplne stačí. Ich kvalita sa totižto za posledné roky výrazne zlepšila. Odporúčam začínať s menším priblížením (max. 7-8 x 45-50 mm), ruka si bude chvíľu zvykať na zameranie rýchlo poskakujúceho „objektu“. Rozhodne ale neodporúčam „zoomovacie“ ďalekohľady, obraz je po „vyzoomovaní“ obvykle rozmazaný a po páde (poškodení) takéhoto ďalekohľadu dochádza k rozdvojovaniu obrazu, čo môže pozorovateľovi v neposlednom rade aj zbytočne namáhať zrak.
 
Okrem času a ďalekohľadu potrebuje začínajúci ornitológ aj nejaké tie informácie o tom, čo vlastne pozoruje. Na tento účel výborne poslúžia nespočetné určovacie príručky. Je však  lepšie uprednostniť knihu s kresbami (napr. Collins Bird Guide), fotografie na určovanie vtákov nie sú vhodné, často skresľujú. Úplne najlepšie ale je, ak má začínajúci ornitológ možnosť chodiť do terénu s niekým skúsenejším. Poznatky získané rokmi praxe sú na nezaplatenie a nahradia aj desať príručiek. V neposlednom rade, chodiť v páre či skupinke je rozhodne bezpečnejšie.
 
Nakontaktovať sa na takýchto ornitológov, ktorí by spoločne s vami (a radi) brázdili vtáčkárske trasy, nie je jednoduché. Našťastie aj na Slovensku existuje niekoľko mimovládnych organizácií, ktoré takýchto ornitológov združujú (napr. SOS/BirdLife Slovensko či Ochrana dravcov na Slovensku). Za pokus nič nedáte. Ak by ste sa ale radi naučili niečo o vtákoch a o ich určovaní aj trošku menej „vtieravou“ formou, potom je tu ešte jedna možnosť. Ako Ornitologická poradňa organizujeme 2 x do mesiaca kurzy poznávania vtáctva. Vždy sa venujeme inému typu prostredia, kurzy sú výhradne v teréne a trvajú 3-5 hodín. Zatiaľ sa konajú prevažne na Považí, ale pripravujeme aj nejaké tie „výlety“. Kurzy boli doteraz bezplatné, ale kvôli pokrytiu nákladov na propagáciu sme sa rozhodli ich spoplatniť, symbolicky, sumou 1 euro. Pre jednotlivca to nie je nič, ale nám to pomáha osloviť viac ľudí, ktorí majú o vtáctvo záujem, no nevedia sa k ornitológii dostať bližšie.
 
Potom je tu ešte tá profesionálna stránka ornitológie. Existuje veľa príkladov špičkových amatérskych ornitológov, ktorí sa stali, po rokoch, naozaj uznávanými odborníkmi. Toto je však dlhá cesta k „profesionalizácii“, žiada si to veľa voľného času, mať šťastie na dobrú problematiku a mať aj dobré nápady a byť aj niečo viac ako nadšenec. „Skratkou“ je v tomto smere štúdium biologických alebo environmentálnych odborov na niektorej zo slovenských univerzít. Nikde neskončíte priamo ako „ornitológ“, ale takúto profiláciu Vám zabezpečí výber ornitologickej témy na diplomovú a ideálne aj dizertačnú prácu.
 
A  dá sa teda ornitológiou aj živiť? Áno, dá, je to aj práca, v ktorej sa v pracovnom čase môžete zaoberať vtákmi a niekto vám za to dokonca platí. Otázne už ale potom je, do akej miery si náplň svojej práce dokážete ovplyvniť. V tomto smere sú si amatérski ornitológovia sami sebe pánmi. Profesionál, ktorý pôsobí napríklad na univerzite, rieši väčšinou problémy, ktoré mu niekto „určuje“.
 
Sú to výskumy, kde sa ide striktne do hĺbky, riešia sa problémy z oblasti kondície vtákov, adaptácií, imunológie, parazitológie apod. To v preklade znamená, že takýto ornitológ rieši prioritne problematiku, ktorá je síce aktuálna vo vedeckých kruhoch a zavŕšená publikáciou článku vo vedeckom časopise, v praxi je však obvykle nezáživnou a vtákom ubližujúcou. Áno, robia sa aj také výskumy, ktoré vtákom nie sú veľmi príjemné. Ale našťastie aj také, ktoré vtákom, naopak, pomáhajú. Toto je tá akademická stránka profesionálnej ornitológie. Ornitológ má však aj iné, environmentálne a priemyselné, uplatnenie. Je to ale oblasť, ktorá sa na Slovensku zatiaľ iba rozvíja.    
 
Environmentálna a priemyselná ornitológia zahŕňa krátkodobé aj dlhodobé monitoringy určitých území, kde sa napríklad plánuje stavba. Mnohé stavby podliehajú posúdeniu ich vplyvu na životné prostredie a preskúmanie vtáctva na takomto území je jednou z čiastkových úloh takéhoto posúdenia. Odborné vyjadrenie ornitológa je však potrebné aj v iných oblastiach, aj pri výruboch stromov v zastavanom území, pri zatepľovaní bytových domov a pod. Byť ornitológom zatiaľ nie je „in“, ale príde doba, kedy si človek začne prírodu vážiť a kedy nájde širšie uplatnenie aj ornitológ. Takýto trend je totižto vidieť už teraz na mnohých pozitívnych príkladoch v zahraničí, kde je takáto ornitológia nielenže ďaleko obľúbenejšia, ale pracovná pozícia „ornitológ“ tu má aj svoje náležité ocenenie. 
]]> Sun, 28 Jan 2018 13:09:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=d6z99yc9 http://ornitolog.sk/blog/rss/d6z99yc9 <![CDATA[VTÁČIE SOBOTY]]> imblog
...alebo prečo je dôležité vzdelávať verejnosť

Už niekoľko víkendov (najmä v sobotu, preto vtáčie soboty) organizujeme bezplatné ornitologické kurzy pre verejnosť. Robíme tak nezištne, pre dobrú vec. Našim zámerom je pritiahnuť ľudí k pozorovaniu vtáctva, pomôcť im zorientovať sa vo vtáčej ríši a nazrieť do práce ornitológa. Veríme, že spomedzi účastníkov takýchto kurzov aspoň tretinu z nich vtáky natoľko nadchnú, že sa im budú venovať aj naďalej. Ich ďalšia angažovanosť sa síce nevyžaduje, všetko je na báze dobrovoľnosti, kto má koľko času a chuti, dúfame však v podstatnú zmenu v prístupe účastníkov k tejto „dáždnikovej“ skupine živočíchov. Vo svete stále populárnejšej, no súčasne aj stále ohrozenejšej.
 
Dáždnikové druhy, alebo dáždnikové živočíšne skupiny, sú tie, ktoré nám vedia o stave životného prostredie nielen viac povedať (ako tzv. bioindikátory), ale ktoré, ako taký „dáždnik“, zastrešia ochranu celých ekosystémov. A vtáky sú na tento účel tým najvhodnejším a najuniverzálnejším „dáždnikom“. Vtáky sú totižto všade, sú ľahko pozorovateľné a k ich monitoringu nie sú potrebné vysoko odborné znalosti. Jednoducho povedané, ornitológii sa môže venovať každý a čím viac amatérskych ornitológov bude, tým lepšie budeme poznať trendy a príčiny úbytku vtákov.

Nie je žiadnym tajomstvom, že sa menia už nie len areály rozšírenia mnohých vtáčích druhov, ale aj ich početnosť. A ohrozené už nie sú len veľké druhy vtákov, ako tomu tradične v minulosti bývalo, ale aj drobné spevavce. Úbytok je až na úrovni neuveriteľných 40-50 % veľkosti populácií! Príčiny sú viac menej známe, úbytok vypovedá najmä o zmenách v ekosystémoch (zmena tradičného hospodárenia, menej hmyzu, urbanizácia, zánik hniezdísk). Stále však nevieme, čo všetko sa dá robiť pre zmiernenie tohto radikálneho úbytku. Za masívnym hynutím malých spevavcov stojí napríklad aj niečo ďalšie. Vtáky nie sú „statické“, vďaka krídlam migrujú, čo spektrum príčin ohrozenia výrazne rozširuje. Ide pritom najmä o rôzne tragické strety počas sťahovania, strety s nepriaznivým počasím, ale aj strety s človekom: streleckou tradíciou v niektorých krajinách, so sklenenými bariérami, strety s dopravou, voľne pobehujúcimi domácimi mačkami a pod. Práve tu však existuje množstvo krokov, rozhodnutí a opatrení, ktoré môže urobiť aj jednotlivec.

Veríme, že vzdelávanie verejnosti v oblasti ornitológie je jedným z tých krokov, ktoré sú nevyhnutné pre budúce správne rozhodnutia. Je dôležité, aby ľudia vedeli, že nie sú v mestách a prírode sami, že tu žijú aj iné tvory, ktoré možno budú potrebovať ich pomoc.    
 
Ak sa aj vy chcete takýchto kurzov zúčastniť, aktuálne info nájdete tu: 
alebo 
]]> Mon, 13 Nov 2017 10:31:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=e66jgau6 http://ornitolog.sk/blog/rss/e66jgau6 <![CDATA[PRÍPRAVA PUBLIKÁCIE VTÁKY A PRÍRODA TRENČÍNA]]> imblog
Viete o hniezdení sokola myšiara alebo vám pod oknami každý večer húkali sovy? Vyznáte sa vo vtáctve a máte z Trenčína nejaké zaujímavé pozorovanie? Videli ste niečo, čo by nemalo zostať nepovšimnuté, nejaký zaujímavý vtáčí druh, sovu či dravca, niečo vzácne? Pošlite tento údaj ornitológom!  
 
Aj miestna komunita Trenčanov, ktorí si všímajú prírodu okolo seba, aj operencov v meste, môže takto prispieť k vzniku novej užitočnej publikácie „Vtáky a príroda Trenčína“. Ornitológovia sumarizujú výsledky takmer dvadsaťročného monitoringu vtáctva Trenčína a okolitej prírody a pri tejto príležitosti oslovujú aj laickú verejnosť, ktorá za určitých okolností dokáže prispieť cennými informáciami o výskyte viacerých vtáčích druhov.  
 
Jediné, čo je potrebné, je vyplnenie formulára a preposlanie fotografie, ak z takéhoto pozorovania existuje. Zaberie vám to len pár minút!
 
Cieľom publikácie je zachytiť aktuálny stav vtáčích populácií na území Trenčína. Kvalita životného prostredia sa tu v posledných desaťročiach podstatne zmenila, niekde je to lepšie, niekde horšie, a jedným zo spôsobov, ako túto zmenu „zmerať“ či zdokumentovať, sú práve údaje o vtáctve. Vzhľadom na svoju väzbu k určitému prostrediu a ľahkú pozorovateľnosť, sú vtáky veľmi často využívaným tzv. bioindikátorom. Sú to organizmy, ktoré indikujú zmeny v ekosystémoch, ich prítomnosť alebo neprítomnosť nám signalizuje, že sa v našom životnom prostredí niečo deje.
 
Publikáciu vydá SOS/BirdLife Slovensko a bude bezplatne dostupná každému záujemcovi, publikovaná bude aj v elektronickej podobe na plánovanom internetovom portáli.
]]> Thu, 21 Sep 2017 08:44:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=0h3h91s3 http://ornitolog.sk/blog/rss/0h3h91s3 <![CDATA[ČO UROBIŤ S VTÁČAŤOM NA ZEMI?]]> imblog
U vtákov práve vrcholí sezóna kŕmenia a vyvádzania mláďat. Ak sa náhodou stretnete s malým vtáčaťom, ktoré sa zjavne dostalo na miesto, kam nepatrí, treba zbystriť pozornosť. Tu je zopár rád, ako mu pomôcť.
 
V prvom rade, netešte sa, že ho zoberiete domov a že sa oňho postaráte, nie je to ani trochu dobrý nápad. Najmä menšie druhy vtákov sú veľmi krehké a náchylné na rôzne zranenia, výkyvy teploty a nesprávne nastavenie kŕmenia či nevhodnú potravu. Ak by ste z toho čokoľvek zanedbali, pravdepodobne vám mláďatko uhynie. Starostlivosť o mladé vtáča je navyše časovo náročná. Dôležitá informácia pre vás je aj to, že všetky voľne žijúce vtáky sú u nás zákonom chránené, takže z tohto pohľadu by to mohol byť vážny problém. Darmo budete úradom vysvetľovať, že ste mu chceli pomôcť. Dokonca aj poľovné druhy sú v istom zmysle chránené, vaša pomoc tak môže byť chápaná, podľa našej legislatívy, aj ako pytliactvo.
 
Najskôr si teda vtáča dobre poobzerajte, čo to asi tak môže byť, aké je to veľké, či nie je zranené, aké je staré, či má otvorené oči, či už je operené, či vie lietať alebo len tak poskakuje po zemi. Mnohé vtáčie mláďatá totižto vyskakujú „predčasne“ ešte pred úplným dorastením krídlových letiek. Nevedia lietať, poskakujú alebo, v prípade sov, lezú po stromoch a volajú na svojich rodičov. Tí ich bez problémov nájdu a kŕmia ich, takže takéto mláďatká, drozdy, žltochvosty, sovy a pod., nechávame tam, kde sme ich našli.
 
Ak ide o miesto, kde sa veľmi často „premávajú“ mačky, kuny alebo psy, môžeme im pomôcť premiestnením na vyvýšené, bezpečnejšie miesto. Vtáča môžete opatrne chytiť, rodičia ho kvôli vášmu pachu neopustia, len málo vtáčích skupín má lepšie vyvinutý čuch, v prírode sa orientujú skôr pomocou zraku a sluchu. Aj keď ho premiestnite mimo dosah predátorov, stále to nie je záruka úspešného vyhniezdenia. Miera úmrtnosti je u vtákov v tomto veku veľmi vysoká a čím menší druh, tým väčšie straty. Príroda s týmto počíta, väčšina z menších vtáčích druhov preto hniezdi viackrát za sezónu a vyvádza väčší počet mláďat (ale aj oveľa komplikovanejšie stratégie), tieto straty väčšinou zvládnu vykompenzovať, u väčších vtákov je to však problém, tu má aj jeden jedinec veľkú „reprodukčnú“ hodnotu.
 
Ak ste si neni úplne istý, o aké vtáča ide, či lieta alebo nelieta, či je v poriadku alebo či nepotrebuje veterinárnu pomoc, zavolajte nám alebo kontaktujte akýchkoľvek odborníkov, veterinárov, ochranárov, ornitológov, napríklad aj zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (http://www.vtaky.sk), poradia vám. Ak máte podozrenie, že je zranené, môžete v súčasnosti kontaktovať aj linku 112, kde vám dajú potrebné kontakty alebo vám poradia, čo s ním, na koho sa prípadne obrátiť.  
 
Ak je vtáča evidentne zranené, neváhajte navštíviť veterinára, ak vám nebude vedieť pomôcť alebo nebude ochotní, kontaktujte priamo jednu zo záchranných alebo rehabilitačných staníc chránených živočíchov, respektíve tú, ktorá je k vám najbližšie (http://www.sopsr.sk/web/?cl=32). Myslite však na to, že manipulácia so zraneným vtáčaťom musí byť nanajvýš opatrná.
 
Ak vtáča nie je zranené a nejde ani o predčasného „skokana“, treba sa poriadne okolo seba poobzerať. Vtáčie hniezdo si vie predstaviť zrejme každý, takže treba hľadať kôpku konárikov, machu a slamy, či najrozmanitejšieho materiálu. Niektoré hniezda sú však veľmi precízne ukryté či už v dutinách, na stromoch, v domoch, v kroví, štrbinách, alebo aj na zemi. Treba prehľadať každý centimeter všade okolo vás a nájsť vtáčie hniezdo, z ktorého vtáča vypadlo. Aby ste sa uistili, či je to jeho skutočný domov, mali by ste do hniezda nahliadnuť, avšak opatrne, aby sa z jeho obsahom nič nestalo. Pri každom vtáčom hniezde zachovávajte vždy  pokoj a ticho, žiadne prudké pohyby či kývanie s konármi. Ak sa vám takéto hniezdo podarí nájsť a ste si na 100 % istý, že ide aspoň o ten istý druh, potom ho neváhajte doložiť. Dávajte pritom obrovský pozor, aby z hniezda nepovyskakovali alebo nevypadli aj ostatné operence. Pri niektorých druhoch sa to stáva. Po vložení do hniezda na chvíľu hniezdo prekryte šatkou alebo tričkom, nech sa vtáky ukľudnia.
 
Ak hniezdo nenájdete a ide evidentne o veľmi mladé vtáča, kontaktujte nás alebo iných odborníkov, poradia vám, čo s ním ďalej. Niekedy je totižto najlepšia pomoc doložiť takéto mláďa do iného hniezda rovnakého vtáčieho druhu, rodičia sa zvyknú takéhoto „najdúcha“ ujať. Ak ste si istý, že ste takéto „príbuzné“ hostiteľské hniezdo našli, mláďa doňho doložte a sledujte z diaľky, čo sa bude diať a či ho rodičia kŕmia, či sa ho ujali.
 
Ak sa vám to nepodarí alebo naozaj neviete, čo s ním, kontaktujte miestne príslušné odbory starostlivosti o životné prostredie okresných úradov, sú povinné jedinca zákonom chráneného druhu prevziať a zabezpečiť odvoz a starostlivosť, ale ak je práve pracovné voľno, skúste zavolať spomínanú linku 112, prípadne nám. Niekedy je najrýchlejšie kontaktovať priamo záchranné a rehabilitačné stanice. Ak vám skutočne nikto nedokáže pomôcť alebo môžu až po niekoľkých dňoch, čo je obvyklá situácia v prípade úradov cez víkend, potom nasleduje domáca starostlivosť. Nie je to úplne v poriadku, nemali by ste sa k tomu uchýliť, ale na druhej strane, v poriadku nie je ani to, že vám v danej chvíli štátny „aparát“ nedokáže s takýmto problémom pomôcť, úrady na to zvyčajne berú ohľad.
 
Takže v prvom rade je dobré si vtáča poriadne obzrieť, preskúmať ho. Zistite o aký druh sa jedná, k tomu si môžete dopomôcť internetom, stačí mať len tip, o čo by mohlo ísť. Skúste prípadne nejakú knihu, určovacích príručiek nájdete v knižnici množstvo. V najhoršom urobte „selfie“ a pošlite nám, pokúsime sa ho identifikovať a povieme vám aj ako je staré. Od toho, čo je to zač a v akom je veku sa totižto odvíja spôsob starostlivosti a kŕmenia, a v niektorých prípadoch aj potrava.
    
Keď ho zoberiete domov, vytvorte mu v nejakej tej krabici provizórne hniezdo, stačí gáza, slama, seno, vlna, bavlna, ústrižky látok, dôležité je, aby ste mu zabezpečili suché a teplotne stabilné miesto. Krabicu nedávajte ani na priame slnko, ani vyslovene do chládku. Ak je to ešte veľmi malé mláďa s ledva otvorenými očami, potom je nevyhnutné zahrievanie, takéto vtáčatá sa totižto rýchlo podchladia a prirodzená teplota vtáčieho tela je až 41 stupňov Celzia. Buď ho umiestnite v blízkosti radiátora, čo na jar už teda nie je vždy možné, alebo mu nahrievajte podklad hniezda, prípadne ho umiestnite pod lampičku, ktorá aspoň ako tak hreje, netreba to však preháňať, aby nedošlo k popáleniu či prehriatiu.
 
Na tento typ zahrievania je najlepšie použiť tzv. „hrejivých plyšákov“ (https://www.mall.sk/hrejivi-plysaci), novinka na trhu s hračkami, ktoré sa vkladajú deťom pod perinu. Vložíte ich na dve minútky do mikrovlnky a potom priamo pod hniezdo či pod krabicu. Dokážu ho zohrievať permanentne dve až štyri hodiny. Kým sa vtáča nedostane do svojej „výhrevne“, skúste naňho dýchať teplý vzduch alebo si vložte pod tričko, k telu, pri transporte sú niekedy rozhodujúce aj minúty či pár stupňov navyše.
  
Prvé, čo treba vtáčaťu poskytnúť je, okrem vyhriateho hniezda, voda. Mláďa nebude piť samé a prirodzene im rodičia vodu nosia priamo v potrave, čiže treba mu ju „nanútiť“. Najlepšie pomocou striekačky alebo kvapkadla, či aspoň prstom, ale len veľmi opatrne, po 1-2 kvapkách. Vtáky majú v zobáku dýchaciu trubicu (trachea) umiestnenú hneď za jazykom, vodu teda treba aplikovať, pokiaľ možno buď až za ňu, alebo naopak pred ňu, prípadne len na okraj zobáka, ale nikdy nie priamo pri nej.
 
Mláďa musíme kŕmiť živočíšnou potravou, nie semienkami, ani cukrom, ani ľudským, ochuteným jedlom, treba použiť prirodzený typ potravy, myši, rybky, larvy, dážďovky, muchy, v závislosti od toho, o aký druh vtáka sa jedná. Od toho a od veku sa odvíja aj intenzita kŕmenia. V tejto fáze je najlepšie sa poradiť priamo s nami (telefonický kontakt 0948 385 406). Nesprávne zvolená potrava či veľkosť dávky, môže vtáka aj zabiť. Vo všeobecnosti však platí, že čím častejšie kŕmite, tým rýchlejšie rastú. Menšie bude treba kŕmiť aj každých 15-30 minút, väčšie aspoň raz za 1-2 hodiny.
 
Ak vám to ale nejde, menej je v takomto prípade viac, nechajte to radšej na odborníkovi. Väčšina z mláďat je zo začiatku v šoku a potravu nepýta a neprijíma samo, treba mu dávku vložiť do zobáka nasilu. Opäť platí rovnaká zásada, ako s vodou, všetko až za dýchací otvor za jazykom, hlbšie do krku. Niektorým vtákom je dobré prehltnutiu dopomôcť menšou „masážou“ krku, prípadne 1-2 kvapkami vody. Pri otváraní zobáka však treba byť maximálne opatrný, mláďatá majú veľmi jemné čeľuste, kĺby aj kosti.
 
Ak nemáte možnosť „zháňať“ prirodzenú potravu, môžete kŕmiť rôznymi náhradami. V tomto smere sú vhodné napríklad vaječné bielko, hrudkovitý tvaroh, mäso z psej konzervy, gamarusy namočené vo vode, kúsky uvareného kuracieho mäsa, múčne červy, dôležité je však preferovať ľahšie stráviteľnú potravu a sem tam to prestriedať.
 
Na záver už treba len dodať, že najdôležitejšia zásada pri starostlivosti o vypadnuté mláďa je skrátiť ju len na skutočne nevyhnutný čas, kým sa vták nedostane do rúk odborníkovi. A to z troch dôvodov. Za prvé, mláďa treba kŕmiť „komorovým“ spôsobom (prípadne aj s atrapou) tak, aby nevidelo človeka  a nezvyklo si naňho, aby ho bolo možné vrátiť naspäť do prírody. Za druhé, mláďa bude potrebné naučiť loviť (aj keď tu stačí niekedy len kŕmenie živou pohyblivou potravou) a za tretie, to najdôležitejšie, šance na prežitie každého mláďaťa, a najmä pri tých najmenších druhoch, sú už od fázy, kedy sa dostal mimo svoje hniezdo a do ľudskej opatery veľmi malé. Veľká časť zo zachraňovaných mláďat neprežije, najmä pokiaľ sú veľmi malé, neoperené, ešte so zavretými očami či tesne po vyliahnutí. Z takýchto mláďat prežíva tak 20-50 % a vyžadujú skúsenosti ako aj skutočne veľmi intenzívnu starostlivosť, ktorú v niektorých prípadoch nedokážu suplovať ani odborníci.
 
Príroda je niekedy jednoducho nenapodobniteľná.
]]> Sun, 05 Mar 2017 13:38:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=m100466y http://ornitolog.sk/blog/rss/m100466y <![CDATA[AKO RIEŠIŤ DIERY PO ĎATLOCH?]]> imblog
Synantropizácia vtákov je veľmi zaujímavý proces, ktorý sa neraz vymyká nášmu chápaniu a stále nás prekvapí niečím novým a zvláštnym. Často vedie k rôznym konfliktom medzi človekom a vtákmi a nie vždy je jednoduché ich trvalo vyriešiť. Sme toho svedkami aj v prípade ďatľa veľkého a žlny zelenej, ktoré v súvislosti s veľkým zatepľovacím „boomom“ posledných rokov prenikajú do obcí a miest stále častejšie. Objavili totižto nové neobsadené prostredie, ktoré im poskytuje lákavý typ „bývania“. Ide o zateplené steny domov.
 
Ak ste videli niekde na takýchto stenách diery, je to dielo jedného z týchto dvoch vtáčích druhov. Nie sú v tomto smere extra vyberavé, žlna si ale radšej urobí dieru v panelovom dome, vo výške, ďateľ je podstatne univerzálnejší, obsadzuje aj fasády rodinných domov, bez váhania aj do 2-3 m nad zemou. Nie sú prieberčivé ani čo sa týka zatepľovacieho materiálu, idú „do toho“, či už je to polystyrén, nobasil alebo sklenená vata.
 
Dôvod ich počínania je stále predmetom diskusií a špekulácií, každopádne ďobanie do ľahko penetrovateľného zatepľovacieho materiálu v nich evokuje pocit, že sa dobíjajú do lákavej mäkkej drevnej hmoty. Keď sa preďobú cez zatepľovací materiál, narazia na panel alebo tehlu. Väčšina ďatľov v tomto momente prestane a nájde si iné „nádejné“ miestečko, takáto fasáda potom vyzerá, bez preháňania, ako po streľbe z guľometu. Sú však medzi týmito vtákmi aj výnimky, ktoré v snahe o obsadenie nového hniezdneho teritória či nocoviska zájdu podstatne ďalej. Pomerne často sa stávame svedkami toho, ako si ďateľ alebo žlna vyďobe kompletnú dieru aj v panely či tehle, kde dokáže nocovať, ale aj zahniezdiť. Boli nám takto nahlásené rôzne kuriózne prípady, jedna žlna sa napríklad na sídlisku v Piešťanoch preďobala skoro až do spálne jednej rodinky. Každé ráno ich budilo bubnovanie žlny tesne pri hlavách, budíček, na ktorý sa rozhodne nedá zaspať.
 
Ďatle a žlny síce takouto činnosťou obohacujú mestské prostredie o chýbajúce dutiny v stromoch, v dierach po ďatľoch „zatepľovačoch“ nájdeme hniezdiť aj vrabce či sýkorky. Má to však jeden háčik a to sú zástupy nespokojných majiteľov domov a bytových družstiev. Niektorí sú z riešenia vznikajúcich dier zrelí na „blázinec“, v mnohých prípadoch dochádza k trestnej činnosti a ubližovaniu ďatľom, v Trenčíne sa hovorilo dokonca o systematickom strelcovi po ďatľoch, niekde im hádžu do dier petardy, hadice, kamene, inde im upchávajú diery v hniezdnej sezóne, veľmi často sa problém rieši vzduchovkou. Situácia je na niektorých sídliskách susediacich s lesnou vegetáciou skutočne katastrofálna a ľudia sú zúfalí a schopní čohokoľvek, len aby sa ďatľov zbavili. Tu však prichádza ďalší háčik, zabezpečiť fasádu alebo odplašiť ďatle etickým, šetrným spôsobom nie je zrovna jednoduché.
 
Sú firmy, ktoré vám budú s kľudným svedomím odporúčať makety dravcov, sov alebo vrán, ktorých inštalácia na poškodenú stenu, strechu alebo na balkón vás zázračným spôsobom ďatľov zbaví. Inde vám odporučia zavesiť CDčka, strapce alobalu, fľaše a podobne. Takmer nič z toho ale neúčinkuje tak, ako by sa dalo očakávať možno u iných vtáčích druhov.
 
Ak sa teda dostanete do situácie, že budete musieť niekomu odporučiť, čo s ďatľom, máme pre vás pár užitočných rád, ako ohrozeným ďatlím rodinkám pomôcť. Na základe doterajších skúseností vieme o dvoch relatívne účinných možnostiach. Ak je hniezdna sezóna, v prvom rade je potrebné ďatle v diere nechať vyhniezdiť, majitelia aj bytové družstvá sú zo zákona povinné prítomnosť hniezdiacich vtákov strpieť až do konca hniezdenia. Ak tak neučinia a ďatľom ublížia, neváhajte vec oznámiť kompetentným orgánom. Ak už hniezdna sezóna skončila a ďatle v dierach iba nocujú, potom sa dá urobiť nasledovné.
 
V prvom rade je potrebné diery zašpárovať, upchať, všetko treba urobiť rýchlo, ideálne v jednom dni. Ďateľ v prítomnosti ľudí uletí z diery a bude sa túlať po okolí, takže netreba mať obavy, že by v nej zostal a vy ho zamurujete. Potom treba urobiť súčasne ďalšiu vec a tou je inštalácia makety samotného ďatľa. Sovy ani dravce si ďateľ vo väčšine prípadov nebude všímať, avirepelentná účinnosť takejto makety na ďatle je tak 40-60 %. Maketu ďatľa si ale všimne. S týmto nápadom prišli už dávnejšie Švédi, ktorí tento problém začali riešiť inštaláciou plechovej makety ďatľa. Opatrenie bolo relatívne účinné, ich makety však majú pár technických problémov  a nedajú sa v našich podmienkach používať vo veľkom. Je to prakticky iba plát plechu, ktorý v zatepľovacom materiály dobre nedrží, treba ísť až do podkladu. Vietor tieto makety často sfúkne a sú cenovo pre priemerného Slováka nedostupné.
 
Nechali sme sa teda inšpirovať a vytvorili sme vlastnú maketu ďatľa, ktorá je aerodynamickejšia, vietor ju nestrhne a dá sa inštalovať priamo na zatepľovací materiál a je to podstatne vernejšia kópia ďatľa s vodeodolnou farebnou potlačou a je to cenovo dostupné riešenie, ktoré si môže dovoliť ktorýkoľvek vlastník domu či ktorékoľvek spoločenstvo bytov. Na žlny sme si pripravili takto makety žĺn a na ďatle makety ďatľov. Začali sme ich „fungovanie“ testovať a dospeli sme k účinnosti 70-80 %, čo je podstatný rozdiel oproti maketám dravcov. Našu experimentálnu vzorku tvorilo 15 makiet inštalovaných pred dvoma rokmi na vybrané panelové a rodinné domy. Podľa hlásení majiteľov a správcov domov už nedošlo k opakovanému poškodzovaniu v 10 prípadoch, čo je celkom slušný výsledok. Našli sa medzi nimi samozrejme aj výnimky, v jednom prípade si ďateľ vytvoril novú dieru dokonca tri metre pod samotnú maketu. Takže treba počítať aj s určitou mierou individuality ďatľov. Ako takéto makety ďatľov vlastne fungujú?
 
Ďatle aj žlny sú výrazne teritoriálne, v určitých fázach svojho života sa nemajú navzájom veľmi radi a vyháňajú sa navzájom, aj keď aj toto pravidlo má samozrejme výnimky. Sú prípady, kedy nocovali v jednom panelovom dome aj viaceré jedinca ďatľa veľkého. Pri hniezdení je to ale podstatne striktnejšie. Existuje nepochybne veľké množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú ďatlie preferencie pri výbere nocoviska a teritória, a doposiaľ nie sú všetky dobre známe. Účinnosť makety ďatľa okrem týchto faktorov ovplyvňuje napríklad aj to, kde ju na budove umiestnite. Je dobré, ak ju priskrutkujete k okraju domu, pod strechu, zo strany, kadiaľ ďatle najčastejšie prilietajú, kde je napríklad stromová vegetácia, pod vytvorenú dieru a podobne, jednoducho tak, aby si ju ďatle všímali.
 
Dôležité je však predovšetkým diery a poškodené miesta opraviť a zašpárovať, už zabývaného ďatľa je odtiaľ ťažké dostať, makety sú účinnejšie voči „hľadajúcim“ ďatľom z okolia. Ako „bonus“ sa nám osvedčili v tomto smere aj odchyty „škodiacich“ jedincov a ich vypustenie vo vzdialenosti 15 km od domu. V kombinácii s inštaláciou makety je to ideálne riešenie. Sú to sedentárne vtáky a nemajú žiadnu tendenciu preletovať až na takúto vzdialenosť, z doteraz odchytených jedincov sa nevrátil ani jeden, pritom na novom mieste sa správajú po vypustení úplne prirodzene, hneď sa začínajú venovať hľadaniu potravy a skúmaniu nového prostredia. Odchyty takýchto ďatľov sú samozrejme kontroverzným a len okrajovým riešením, ktoré sme doteraz uplatňovali naozaj len v tých prípadoch, kedy sa majiteľ začal vyhrážať likvidáciou ďatľa alebo „braním spravodlivosti do vlastných rúk“.
 
Zrejme jediným 100 % účinným a trvalým riešením však bude v budúcnosti pravdepodobne len zmena technológie zatepľovania či zatepľovacích materiálov. Pri ich vývoji však bude potrebné uvažovať „ako ďateľ“, páčilo by sa mi tam, nepáčilo? Je potrebné používať také materiály, ktorých rezonancia je minimálna a nebudia dojem ľahko penetrovateľnej kôry stromu. Viac na www.datelvofasade.sk. Makety je možné zakúpiť tu.
]]> Sun, 05 Mar 2017 13:28:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=n49c8nnl http://ornitolog.sk/blog/rss/n49c8nnl <![CDATA[VTÁČIE BÚDKY, AKO NA TO?]]> imblog
Metód ako vtáctvu v našom okolí účinne pomôcť existuje viacero a jednou z nich je i tvorba a ochrana hniezdnych podmienok. Táto oblasť je z teoretického hľadiska nesmierne obšírna a flexibilná, pretože stále pribúdajú nové poznatky a pomocnú ruku môžeme podať prakticky celému zástupu vzácnych a ohrozených druhov. 

Tvorba a ochrana hniezdnych podmienok vtáctva sa dá vo všeobecnosti rozdeliť na dve základné oblasti-ochrana a tvorba hniezdneho biotopu a výroba „umelých hniezd“ pre tie druhy, ktoré to potrebujú. Prvá oblasť je evidentne dôležitejšia a má určite globálnejší význam, no je o to náročnejšia. Najčastejšie praktizovanou oblasťou je z tohto dôvodu výroba umelých hniezd. Jednou z veľkého množstva takýchto náhrad za straty hniezdnych podmienok sú i známe vtáčie búdky. Aj keď je ich výroba pomerne populárna, stále sa na ňu väčšina ľudí pozerá len na akúsi detskú „pioniersku“ činnosť. Je to veľmi smutné, pretože stavy niektorých vtákov sa u nás i v zahraničí podarilo stabilizovať práve vďaka nej. Tvorba a ochrana hniezdnych podmienok nie je veľmi náročná, no vyžaduje si určitú dávku vedomostí, veľa trpezlivosti, snaženia a často i odvahy, ale aj sebakritiky, pretože zle zhotovená búdka sa môže rýchlo stať pascou pre vtáky.

Vtáčie búdky môžu byť vyrobené z rôzneho materiálu, môžu byť doskové, klátikové, ale napríklad i plastové. Efektívnosť hotového výrobku môže byť vo všetkých prípadoch rovnaká, búdky môžu mať i rovnakú životnosť, no iné je to potom s náročnosťou ich výroby. Klátikové búdky patria medzi tie náročnejšie, no aj keď to nie je vždy pravidlom, bývajú zase kvalitnejšie.

Klátik treba najprv získať. Vhodné obdobie je na to jar, kedy drevo obsahuje dostatok živice, a teda bude sa dať i ľahšie spracovať. Dáme ho na niekoľko dní do vody, aby drevo zmäklo a následne ho rozrežeme alebo rozštiepime pozdĺžne na dve časti. Každú vydlabeme na potrebný vnútorný rozmer, potom ich zlepíme a zviažeme na dvoch miestach drôtom.

Dno vyrežeme z dosky podľa vnútorného obvodu a priklincujeme ho na konci zvnútra, aby do búdky netiekla voda. Vhodné je tiež doň navŕtať niekoľko dier. Vyrežeme (vŕtačkou a dlátom, príp. so špeciálnym vrtákom) vletový otvor podľa daného priemeru a búdku dáme na pár dní sušiť na suché miesto, nie však priamo na slnko, ani na radiátor. Dbáme o to, aby vletový otvor bol hladký a pre niektoré druhy vtákov aj oválny (napr. holub plúžik). Vrchnú stranu búdky môžeme zrezať mierne šikmo dopredu, aby sa na strieške, ktorú je ešte vhodné obiť linoleom, prípadne fóliou, gumou alebo plechom, nedržala voda. Zozadu pribijeme pozdĺžne dlhšiu dosku, na ktorej koncoch vyvŕtame diery. Vhodné je tiež na zadnej strane pribiť menší hranolček, aby bola búdka po zavesení naklonená asi 20-30° dopredu. Pod vletový otvor paličku v žiadnom prípade nedávame, pretože iba vylepší prístup predátorom (ako je napr. lasica).

Strecha búdky musí byť otvárateľná, z jej spodnej strany teda nabijeme dosku, ktorá bude presne zapadať do vnútra hornej strany búdky. Cez stenu do nej vyvŕtame aspoň dve diery a zasunutím klincov striešku zaistíme. Je to veľmi dôležité, pretože inak sa môže napríklad stať, že strechu odfúkne silný vietor. Špáry na dne a na bokoch vymažeme buď včelím voskom, alebo tmelom, pretože vtáky neznášajú prievan.

Výroba doskovej búdky môže byť relatívne jednoduchšia a búdka može byť aj úspešnejšia, o to viac však musíme dbať na jej kvalitu. Strechu a vletový otvor urobíme tak ako pri klátikovej. Veľmi doležité pri výrobe však je, aby klince boli zabité zošikma, inak sa môže búdka rýchlo rozpadnúť. Materiál musí byť jednoznačne kvalitný, žiadne prehnité dosky ani preglejky. Najvhodnejšie drevo je mäkké, nesmie byť však zvnútra hladké. Vhodná hrúbka dosky je 2-2,5 cm. Vnútro búdky tiež vytmelíme alebo vymažeme včelím voskom. Farbou by sme ju nemali natierať, vhodnejšie je ju naimpregnovať. Okolie vletového otvoru, prípadne aj prednú stranu a boky oplechujeme. Dno je tiež vhodné prevŕtať, aby sa v ňom nedržala voda.

Búdky môžu byť i z netradičného materiálu, akým je napríklad plast. Ich výroba, či viac-menej len spracovanie, je pomerne jednoduché a takéto búdky sú obsadzované pomerne často. Sú vhodné najmä pre sokola myšiara, myšiarku ušatú a sovu obyčajnú.

Na ich zhotovenie použijeme bandasky a sudy s objemom 40-50 l, nie však také v ktorých boli jedy. Cez dno prevŕtame 10-15 otvorov (niekoľko môžeme i cez boky). Vletový otvor (vhodný je poloblúkovitý) s priemrom zhruba 17 cm umiestníme v hornej polovici prednej strany. Na jeho spodnú hranu pripevníme napríklad rozrezanú gumovú hadicu, pretože býva ostrá a mohla by vtáka zraniť.

Keď už máme búdku hotovú a rozmery i tvar sú pre konkrétny druh, musíme si, prv než ju vyvesíme (resp. nainštalujeme), uvedomiť, kde tento vták žije, aké má potravné a hniezdne nároky a či bude na tomto mieste chránený. V prvom rade musíme teda nájsť vhodný biotop, ktorý aj zároveň nebude príliš rušený. Najvhodnejšie obdobie na výves je jeseň a zima.

Metód ako vtáčiu búdku umiestniť je viacero, najjednoduchšie je však závesnú pozdĺžnu dosku o strom pribiť (kliniec nepribijeme až po hlavičku, pretože strom rastie a kliniec pohlcuje), prípadne cez vyvŕtané diery prevliecť drôt a búdku uviazať. Drôt by však nemal byť natesno, ale mierne voľný, pričom medzera sa vyplní paličkami. Tie ako bude strom rásť postupne odhnijú a drôt sa do stromu nezaryje. Po určitej dobe ho vymeníme za dlhší. Jednou z metód, ako vešať menšie búdky, je aj podobným spôsobom ich pridrôtovať na vodorovný konár, nie však o závesnú pozdĺžnu dosku, ale iba o jej vrchnú dierku, pričom búdka bude visieť. Nech ju už umiestníme na strom akokoľvek, dbáme hlavne o to, aby bola naklonená dopredu. Vtáky preferujú búdky otočené vletovým otvorom na východ (príp. juhovýchod). Výves si často vyžaduje veľkú námahu, zručnosť v lezení na stromy i kvalitnú výbavu-stupačky, lano, sedák atď., vhodné je tiež ak sa vývesu zúčastnia ešte aspoň ďalšie dve osoby. Búdok i podložiek urobíme toľko a umiestníme ich tak, aby sme ich všetky stíhali čistiť a kontrolovať. Musíme tiež dbať na teritoriálne nároky druhu.
 
Zásady ochrany búdky a jej obsahu:
-búdky pravidelne kontrolujeme a po hniezdnom období čistíme (u druhov, ktoré hniezdia 2<x ročne, čistíme po každom vyhniezdení).
-umiestnenie musí byť na ľuďom i predátorom neprístupných miestach, napríklad na strome bez konárov.
-pri kontrole si všímame i stabilnosť a búdku i podložku prípadne opravíme alebo premiestníme.
-ak bývavajú v búdke parazity, pri čistení ju vystriekame napríklad Arpalitom.
-ak v búdke býva kuna, prípadne ak dochádza k opakovanému vyberaniu kunou, mačkou alebo ľuďmi, premiestníme ju.
-pod búdku môžeme umiestniť plechový límec, prípadne pridrôtovať hustú vrstvu konárov agátu alebo ruže.
-plastové búdky nedávame priamo na slnko.
-k vletovému otvoru na búdke môžeme pripevniť krátku plechovú trubicu s rovnakým priemerom (môže byť zrezaná šikmo dozadu).
-dbáme o to, aby minimálna hĺbka medzi dolným okrajom vletového otvoru a dnom bola 15-18 cm.



Ak si so zhotovením búdky nevieme dať rady alebo nemáme na to technické vybavenie, nie je v dnešnej dobe problém takéto búdky aj zakúpiť. Objednať sa dajú napríklad tu.
]]> Sun, 05 Mar 2017 13:23:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=hl233vsu http://ornitolog.sk/blog/rss/hl233vsu <![CDATA[ČO UROBIŤ, KEĎ VÁM ULETÍ PAPAGÁJ?]]> imblog
1. Najskôr si treba zmapovať situáciu

Je to šok, pre každého je chovaný papagáj nie len veľká investícia, ale aj domáci miláčik, člen rodiny. Treba si však zachovať chladnú hlavu a čistú myseľ a začať konať. Nesmiete podľahnúť panike, ani pesimizmu, myslite pozitívne, "uletencovi sa nič vonku nestane", to bude Vaša mantra na najbližšie hodiny. 

Či už išlo o nehodu (zle zavreté dvierka, nadmerne šikovný jedinec), alebo zámer (nepriateľsky naladený sused, konkurencia, mačka), vybehnite čo najskôr von a skúste čo najrýchlejšie lokalizovať uleteného vtáka. Volajte naňho, núkajte mu maškrty, načúvajte. Prvé hodiny sú najdôležitejšie, venujte teda maximálne úsilie, aby ste zistili, kam letel, akým smerom a kde sa zdržuje. Obehnite susedov, zoberte si ďalekohľad a prezrite všetky vrcholky stromov, strechy, stĺpy.

2. Volajte nám

Čo najskôr nás kontaktujte, nájdenie a odchyt môžu byť úspešnejšie v prvých hodinách a dňoch. S postupujúcim časom vták síce stráca energiu, ale môže si nájsť aj jej alternatívny zdroj, nejakú potravu, ovocie, orechy atď. Za tejto situácie je odchyt stále problematickejší a šanca, že sa vták sám vráti sa zmenšuje. V mnohých prípadoch si s odstupom času dokonca zlepšuje kondičku, čím častejšie preletuje, tým ho môže byť ťahšie chytiť. V iných prípadoch sa preletmi vyčerpáva, je to individuálne.

Do telefónu nám vysvetlíte, kde ste vtáka naposledy 
pozorovali, kde sa zdržuje, v akej výške, kam, kadiaľ a ako preletuje, jednoducho všetky detaily. Aj ten najmenší môže byť rozhodujúci pre úspešný odchyt. Vyplníte objednávkový formulár a my v priebehu niekoľkých hodín prídeme na vopred dohodnuté miesto stretnutia. Pred odchytom zvykneme podpisovať zmluvu o realizovaní odchytovej služby, hlavne pokiaľ je dopredu jasné, že to bude dlhá a náročná akcia. 

3. Priebeh odchytu

Krotké jedince je jednoduchšie chytiť, prilákate ho na kratšiu vzdialenosť, vták príde bližšie buď za Vami, alebo ponúkanou maškrtou a my ho chytíme. Raz dva, stačí pár minút a je po akcii. Ak nereaguje na volanie a nemá záujem maškrtiť (žiaľ väčšina uletencov), stále je šanca, že sa vráti aj sám, budeme musieť byť na tento moment pripravení. Rozmiestnime siete a vták sa bude snažiť cez ne preletieť, je to len otázka trpezlivosti a priaznivých podmienok (aby bolo bezvetrie, inak je sieť vidieť). Takýto odchyt však zvyčajne netrvá len jeden deň a je aj tým pádom drahší.

Ak však uletel, hoci viete kde sa zdržuje, a nemá záujem sa vrátiť, potom treba zvážiť všetky okolnosti, výšku podkladu, na ktorom sa pohybuje, miesto nocovania, frekvencia a čas preletov, bude si to od Vás vyžadovať "vedeckejší" prístup a v práci si vybrať voľno, bude to časovo náročné. Vtáka, ak Vám to situácia dovolí, sledujte pokiaľ možno nepretržite až do nášho príchodu. Je dôležité nestratiť ho z dohľadu. Za týmto účelom si vyberte vyvýšené miesto, odkiaľ budete mať dobrý prehľad o jeho pohybovej aktivite.

Najhoršie sú situácie, kedy vták uletel a Vy absolútne netušíte kde, vták sa neozýva, nikto zo susedov ho nevidel, nevracia sa a nie je po ňom ani stopy. V takejto chvíli je dôležité monitorovať čo najväčšie územie, pravidelne chodiť na miesta, kde by sa mohol zdržovať (zdroj vody, jedla). Budete musieť uvažovať ako on, spomeňte si, čo má rád, čoho sa bojí a pod. Sledujte preletové koridory, stromoradia, strechy, stĺpy. Ak sa neobjaví, odporúčame vytlačiť plagátik s jeho fotografiou a ponúknuť odmenu za bližšie informácie (nie za dolapenie). Plagát rozvešajte na strategicky dôležité miesta (kde sa často zdržuje množstvo ľudí) a to v okruhu min. 15-30 km. Pomôže aj miestna inzercia, lokálne rádio či televízia. Kontaktujte nás, akonáhle dostanete echo, kde bol vták naposledy videný. Môžeme Vám pomôcť aj s pátraním, ale v taktom prípade by sa cena opäť navýšila.

Jedinca chytíme do špeciálnych sietí, na ktoré máme potrebné povolenia a odchytovú licenciu. Tieto siete sa však v prípade veľkých papagájov často poškodzujú, väčšinou sa tieto jedince zo sietí vystrihujú, škody teda zvykneme prirátať do fakúry (50-70 EUR navyše). 


4. Úhrada ceny za odchyt

Po odchytovej akcii nasleduje úhradu faktúry, ktorú Vám pošleme na Vašu adresu podľa objednávky. O cene budete vopred informovaní, rovnako aj o všetkých záležitostiach, ktoré ju budú priebežne ovplyvňovať (predĺženie odchytu, poškdoenie sietí, dostupnosť informácií, pátranie pod uletencovi, zľava pri neúspechu a pod.). Konečná cena môže byť prípad od prípadu iná, zvyčajne od 80 do 300 EUR. Tu je však dôležité poznamenať, že nie všetky odchytové akcie končia úspešne. Odchyt papagájov, ktoré sú na tom kondične veľmi dobre a preletujú vysoko a na veľké vzdialenosti nebýva vždy úspešný. V takomto prípade si účtujeme len nevyhnutné náklady za výjazd.  

Jedna z posledných odchytových akcií: Odchyt amazoňana Pepa

]]> Sun, 05 Mar 2017 11:19:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=t8r3hg6p http://ornitolog.sk/blog/rss/t8r3hg6p <![CDATA[AKO SA ETICKY ZBAVIŤ HOLUBOV?]]> imblog
Čo funguje a nefunguje proti holubom?
...alebo ako sa humánne, eticky a účinne zbaviť holubov?
 
Na balkón sa nám vracajú holuby, na parapete trus, v kvetináčoch hniezda, povala odpísaná... Ako toto riešiť? Aj napriek tomu, že mestské holuby nie sú zákonom chránené živočíchy, narábanie s nimi sa riadi veterinárnymi predpismi a nie je ich možné len tak beztrestne tráviť či dokonca strieľať. Nehovoriac o etickom a humánnom aspekte tohto problému, sú to zvieratá a zviera nie je vec.
 
Druhým aspektom, ktorý sa už tradične spája s riešením neželanej prítomnosti mestských holubov, je ich prispôsobivosť. Vďaka nej sa stali v mestskom prostredí jednou z najúspešnejších skupín vtákov. A neboja sa takmer ničoho, sú veľmi učenlivé a na ich plašenie či odpudzovanie funguje iba máločo.
 
Zodpovednosť
 
Na koho sa obrátiť? Návštevy či hniezdenie holubov určite neriešte svojpomocne, nechajte to buď na kompetentné subjekty, štátnu ochranu prírody, obec, bytové družstvo, SVB, či na firmu, ktorá sa takémuto niečomu venuje (napr. Ornis, s.r.o.). Za vzniknutý problém nie je zodpovedný nikto, nanajvýš vlastníci domov, ktorí dlhodobo zanedbávajú svoje povaly slúžiace holubom k výdatnému rozmnožovaniu. Stihnú to aj viackrát do roka. Pohundrať si môžete aj na dôchodcov, ktorí kŕmia holuby a tým ich lákajú do zasnúbenej lokality. Ak ste moc nahnevaní, poďakujte sa aj chovateľom holubov, ktorí neustále zásobujú mestské holuby novými a novými uletencami. Ale jednoznačný kľúč, podľa ktorého si holuby vybrali práve ten váš balkón, či vaše okno, neexistuje. Úlohu tu zohráva nanajvýš kľud a neporiadok.  
 
Ako teda postupovať?
 
Ak je problém relatívne malý a ide len o trus, dá sa to vyriešiť celým zástupom plašičov. Ktoré z nich naozaj fungujú, sa dočítate nižšie, ale väčšinou stačí iba častejšie chodiť na balkón, preorganizovať ho, odložiť poličky a skrinky, upratať alebo dočasne zatarasiť dekou, závesom či pletivom, na parapetu umiestniť pár prekážok, kvetináče, dosky, alobal.
 
Ak máte na balkóne hniezdo, treba to už nechať na profíkov. Pri akejkoľvek likvidácii hniezda s vajíčkami, si musíte byť totižto istí, že sa nejedná o holuba hrivnáka (Columba palumbus), ktorý je zákonom chránený a jeho spoločenská hodnota je 600 EUR za jedinca. Tento druh holuba sa posledné roky rýchlo prispôsobuje ľudským sídlam a už čoraz častejšie hniezdi aj na balkónoch.
 
Ak Vám problém, takpovediac, prerástol cez hlavu do malých holubích mláďat, tu už je potrebné buď počkať do vyletenia, alebo uprosíkať špecialistov, aby si ich prišli zobrať. Myslite však na to, že tými najlepšími kŕmičmi sú vždy pôvodní rodičia a že, ak nepočkáte, niekto iný sa s nimi natrápi. Kŕmiť mladé holuby nie je jednoduché, do určitého veku potrebujú v kŕmnej dávke tzv. holubie mlieko s tráviacimi enzýmami. Do záchranných staníc ich berú len výnimočne, práve kvôli tomu, že sa nejedná o chránené živočíchy. Útulky sa orientujú skôr na psíkov a mačky. Oslovte chovateľov, ale ak nájdete jedného z tisíc, ktorý by bol ochotný sa podujať takejto adopcie, bude to skôr zázrak. Ornis s.r.o. ponúka takúto spoplatnenú adopciu, cena je 60 EUR za vykŕmenie a vypustenie jedného mláďaťa.
 
Na zabíjanie holubov či vyhodenie hniezda s mláďatkami ku kontajneru rýchlo zabudnite. Aj na takéto nehumánne správanie existujú paragrafy. Ani ich ničím neplašte, buď by ich rodičia opustili, alebo nedostatočne kŕmili, čím by ste ich pobyt predĺžili, alebo by sa takéto plašenie úplne minulo účinku. Rodičovské puto je silnejšie ako pud sebazáchovy. A predstavte si, že by vás niekto vyhodil na ulicu so zviazanými rukami a nohami, kde by ste trpeli hladom a smädom. Tadiaľto cesta nevedie, treba skrátka počkať, až kým mláďatá vyhniezdia. Rastú ako z vody, ale letuschopné sú až tak do jedného mesiaca od vyliahnutia. Majú však tendenciu sa zdržiavať na hniezdisku (balkóne) a vracať sa tu aj niekoľko ďalších týždňov. Ale v tomto veku ich už môžete deložovať aj plašiť. Vždy tak, aby ich rodičia videli a aby rodinka zostala spolu.  
 
A teraz k tomu plašeniu a odpudzovaniu.
 
Hodnotenie najčastejšie používaných riešení
 
Zvukové plašiče **
Sú, dá da povedať najobľúbenejšie a najčastejšie kupované, ale sú pritom, paradoxne, najmenej účinné alebo je ich použitie riadne diskomfortné pre susedov a okoloidúcich. Zvukmi sú buď škreky čajok znamenajúce vo vtáčej reči stres či bolesť, alebo hlasy dravcov. Zo začiatku sa holuby zľaknú, ale keďže tieto zvuky nie sú non stop pustené, vracajú sa. A keby boli pustené stále, zvyknú si. A vadia ľuďom. Zlé riešenie. Keď počujú hlas dravca, ktorý nie a nie zaútočiť, rýchlo sa naučia ignorovať ho. Aj napriek tomu máme viaceré skúsenosti, že tieto hlasy dravcov väčšinou účinkujú lepšie ako škreky čajok. Krátkodobo to zafunguje, ale nie je to ono. Nedajte sa na to nahovoriť, poďakujú sa vám hlavne rodičia detí.   
Ultrazvukové plašiče ****
To už je iná báseň, ale veľmi záleží na frekvencii a kmitočte, pretože vtáky sa prirodzene neboja ani ultrazvuku, vadí skôr cicavcom. Štandardné UZV plašiče majú jednu frekvenciu a pípajú pravidelne, holuby si takýto zvuk veľmi rýchlo zaradia do kategórie „bezvýznamný okolitý šum“. Aby takéto UZV plašenie malo zmysel, frekvencia aj kmitočet sa musia nepredvídateľne alebo aspoň nepravidelne meniť. To je niečo, na čo si už holub tak rýchlo nezvykne a začne mu to vadiť. Máme ich v ponuke aj my na www.plasiceholubov.sk. Skúšali sme ich opakovane a úspešnosť plašenia je veľmi vysoká. Pozitívnu spätnú väzbu máme aj od zákazníkov. Ale pozor na psíkov, môžu im vadiť.
Ihlicové zábrany *
Sú neskutočne rozšírené, používajú ich všade, pritom, keď sa rozprávame s vlastníkmi a správcami týchto „pichľavých“ budov, takmer vždy ich použitie oľutovali. Prvým problémom je to, že holub nie je slepý, má veľmi dobrý zrak a nejaké miestečko si nájde aj medzi takýmito zábranami. Často sú to teda len vyhodené peniaze. Druhým problémom je ich environmentálna nevhodnosť. Stále častejšie zaznamenávame prípady usmrtených vtákov, aj zákonom chránených vzácnych druhov. Pri rýchlom lete, napríklad pri úniku pred predátorom, sa zbrklo rozletia a v tom chaose sa napichnú na hroty proti holubom. Nedávno obletela internetový svet fotografia sokola myšiara, ktorý s takýmto zapichnutým hrotom ďalej žil a lietal, ale zrejme nie dlho. Ostatné obete nemajú toľko šťastia. Za podobným účelom sa používajú aj našponované drôty, často s elektrinou. Aj tie sa míňajú účinku, nakoľko nie sú v dostatočnej hustote, nejaké tie medzery si holuby vždy nájdu a ich použitie je nákladné.
Špirály **
Čiastočnou bezpečnou alternatívou voči ihliciam sú špirály proti sadaniu holubov, ktoré máme v ponuke aj my na www.plasiceholubov.sk. Ak chcete zamedziť sadaniu na parapety či zábradlie, tam je to ideálne riešenie. Holub si nesadne na nestabilný pohyblivý drôt, bude sa takémuto miesto vyhýbať.  Ak chcete pokryť väčšie plochy vrátane striech, tu ich už treba poukladať vedľa seba viac.
Siete a pletivo **
Siete sú z humánneho hľadiska jedným z najhorších možných riešení. Holuby si jednak vždy dokážu nájsť nejakú tú medzeru či slabé miesto alebo si ho vytvoria, opotrebovaním, násilným preniknutím. Preniknú dnu a potom nevedia z takéhoto zasieťovaného priestoru uniknúť. Často sa v sieti, ktorá nie je dostatočne našponovaná, zachytia a hynú od hladu a smädu. Toto je zlá voľba. Už vhodnejšie sú pletivá, ich nesporná výhoda je v pevnosti a tým sa dá eliminovať práve riziko prieniku či zachytenia.
Gélové kapsule a repelenty *****
Ide o relatívne nový fenomén, gélové kapsule napustené látkou, ktorá imituje oheň, ktorého sa holuby boja. Aspoň takto interpretuje fungovanie gélu výrobca. Má to však jeden háčik a tým je vysoká cena a krátka životnosť. Je to dobré riešenie, veľmi účinné, ale len pre toho, kto si to môže dovoliť. Výrobca však pôsobí v USA, v EÚ to nikto nepredáva, kapsule totižto obsahujú látky, ktoré nie sú v Únii registrované ako bezpečné. Nikto to nedováža a každý si to kupuje len pre vlastnú spotrebu. Našlo sa pár špekulantov, v Británii a Nemecku, ktorí vyrábajú podobné kapsule, ale zloženie je skôr takéhoto toho repelentného rázu. Repelenty sami o sebe nie sú zlým riešením, a máme ich v ponuke aj my na www.plasiceholubov.sk, avšak ich účinnosť silno limituje čas a vzdialenosť k holubovi. Treba ich aplikovať opakovane a presne na miesto sadania. Máme skúsenosti, že ak nejaké obľúbené miesto holubom znepríjemňujete aspoň dva týždne, prestanú sa naň vracať. Výhodou týchto repelentov, fungujúcich prevažne na báze kapsaicínu a tiosulfinátu, teda látok z čili papričiek a cibule, je to, že sú lacné. Holuby, ako jedni z mála vtákov, používajú čuch, majú ho slabý, ale pri orientácii ho využívajú a takéto „slzotvorné“ výpary im zrovna moc nevoňajú. 
Atrapy dravcov a havranov
O tomto populárnom riešení sa zmienime len krátko. Nefunguje vôbec. Holuby vždy prídu na to, že sa atrapa nehýbe a že to nie je skutočná hrozba a to môže byť dravec aj havran akokoľvek vierohodný.
Optické plašiče **
To je už trošku lepší „level“ ako statické napodobneniny. Pointa je v pohybe. Ak sa atrapa hýbe v správny čas a správnym spôsobom, môže holuby vyplašiť. Avšak, ak je to ich obľúbené miesto, za krátko si všimnú, že s pohybujúcim sa dravcom, nie je niečo v poriadku. Ide teda o operatívne náročnejšiu metódu, pretože účinná bude len, ak pohybujúcu sa maketu, atrapu či siluetu sem tam premiestnite. Ale aj to je cesta. Takéhoto dravca na flexiprúte máme v ponuke aj my na www.plasiceholubov.sk. V oblasti optických plašičov existuje mimoriadne pestrý sortiment, od žltých očí, cez sovy a vrany na špagátoch až po trblietky a balóniky. My máme v ponuke len dravca, ak je v životnej veľkosti, je to určite lepšia (alebo aspoň dostačujúca) voľba, ako iné pohybujúce sa, holubom nič nevraviace predmety. 
Biologická ochrana budov ****
Toto je na trhu absolútnou novinkou, ale overenou dlhoročnými pozorovaniami. Pri „vytesňovaní“ populácie mestských holubov je možné využiť vzájomné ekologické vzťahy. V iných odvetviach sa tomu hovorí biologická ochrana. „Nasadia“ sa prirodzené predátory a o pár sezón už prichádzajú prvé výsledky. Je to dlhodobá metóda s lokálnym efektom. Treba sa obrniť veľkou dávkou trpezlivosti. Na to, kým prilákate buď sokoly, alebo kavky sa čaká v lepšom prípade 1-2 roky. Samozrejme, žijeme v dobe, kedy chce mať každý všetko a hneď. Nebude to pre každého. Ale zaujímavé by to mohlo byť pre bytové spoločenstvá aj samosprávy. Prítomnosť sokola myšiara aj kavky tmavej holubom prekáža, niekde menej, niekde viac. Celkom bežné sú aj prípady lovu holubov dospelým sokolom a kavka zase často preduje práve holubie hniezda. Je to pre ňu ľahko dostupný zdroj potravy. Je to jeden z viacerých dôvodov, prečo sa týmto vtákom v mestách darí.   
 
Odporúčané plašiče a odpudzovače
Našimi odporúčaniami sa nemusíte riadiť, ale máme v tejto oblasti rozhodne dlhé a bohaté skúsenosti, návrhy sa opierajú o vedecké poznatky a prax.
Na balkón a parapety
Na zábradlie a parapety rozhodne špirálové zábrany, na podlahu holubí repelent. 
Na strechy, budovy, sklady
Na malé strechy a ku vstupom do hál dravec na flexiprúte a špirálové zábrany, na väčšie strechy ultrazvukový plašič s meniacou sa frekvenciou.
Na areály, ulice, mestá
Ak je početnosť holubov vo vašej oblasti, podľa vás, neprimerané veľká, oslovte bytové spoločenstvo alebo rovno obec/mesto, aby zabezpečili systémové riešenia. Za tie sa pokladajú pravidelný odchyt do živolovných pascí, čistenie a sanácia povál a budovanie holubníkov s regulovaným rozmnožovaním holubov, tiež inštalácia búdok pre sokoly a kavky (všetko realizuje napr. Ornis, s.r.o.).
 
Ak vás žiadna z metód plašenia neoslovila, stačí keď tlesknete rukami. Samotný človek je tým najlepším strašiakom. Je to osvedčené a funguje to vždy. Vzduchovky a petardy ale rozhodne odložte! Treba si uvedomiť, že je to nielen protizákonné, ale aj nehumánne... a nebezpečné.
]]> Sun, 05 Mar 2017 11:14:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=aw3131u4 http://ornitolog.sk/blog/rss/aw3131u4 <![CDATA[PREČO A AKO PRIKRMOVAŤ VTÁKY?]]> imblog
Vtáky sú veľmi zaujímavé zvieratá schopné sa rýchlo prispôsobiť mnohým zmenám v ich prostredí. Takto sa adaptovali napríklad aj na nový zdroj potravy, ktorým sú ľudské sídla. Potravné podmienky sú tu síce nestabilné a nerovnomerne distribuované, za to kaloricky veľmi výdatné.

Mnohé vtáčie druhy si na tento prísun potravy v podobe zvyškov nášho jedla, ktoré my považujeme za odpad, veľmi rýchlo zvykli. Niektoré si nimi iba vylepšujú každodenné „menu“, iné sú na nich doslova závislé a keď týchto zdrojov ubudne, trpí celá ich populácia (typicky napr. vrabce). Využívať sa naučili naozaj prakticky všetko, čo je organického pôvodu, od pečiva, cez mäso, až po exkrementy našich štvornohých miláčikov.

Najnáročnejším období z hľadiska prežívania sú pre vtáky mrazivé a vlhké zimné mesiace. Prirodzená potravná ponuka sa im vtedy veľmi „zjednoduší“ a obmedzí sa aj čo do kvantity. Pod snehovou nádielkou si vtáky svoju potravu hľadajú jednoducho iba s veľkou námahou. Energeticky najnáročnejšie sú však noci, kedy sa vtáky nehýbu a iba niekde ukryté prečkávajú pokles teploty, ktorý im uberá z váhy a tukových zásob. No a práve tu je „pes zakopaný“.

Keďže si teda vtáky zvykli na naše zvyšky jedla a ich prežitie závisí na ich objeme, bolo by dobré im ich v najtuhších zimných dňoch zdvojnásobiť. Úplne najlepšie je však vtáky prikrmovať ich – ako tak – prirodzenou potravou, predovšetkým semenami rastlín. Tu však platí niekoľko dôležitých zásad, ktorých porušenie môže mať pre prikrmované vtáky fatálne následky:

:: Kŕmidlo musí byť v „top“ stave, chránené proti dažďovým aj snehovým zrážkam. Vlhké jedlo totižto plesnivie a pleseň produkuje toxíny, ktoré vtáky touto cestou prijímajú do svojho tela. Mnohým vážne poškodzuje tráviacu sústavu. Ak chcete mať funkčné a zároveň esteticky pekné kŕmidlo, nemusíte sa s jeho výrobou trápiť vy, dá sa aj objednať a to napríklad tu.
:: Ku kŕmidlu nesmú mať prístup predátory ako mačky a kuny. Ideálne je preto, ak visí na strome z nedostupného konára, z parapety okna, na izolovanom stĺpiku. Klasické krmoviská a kŕmidlá na zemi, na plote, na strome nie sú teda veľmi vhodné.
:: Životne dôležité je kŕmiť (a doplňovať kŕmidlo) pravidelne. Ak túto možnosť nemáte, do kŕmenia vtáctva v zimnom období sa radšej nepúšťajte. Niekoľkodňové vynechanie môže zvyknuté vtáčence vyhladovať až usmrtiť. Vtáky si na pravidelný prísun takejto potravy veľmi rýchlo zvyknú. Začnite prikrmovať menšími dávkami semien, aby v kŕmidle nezostávali hnijúce zvyšky.
:: Dávky postupne upravujte podľa toho, koľko toho vtáky za dva-tri zjedia. Ak nemáte presnú predstavu, čo všetko žije a lieta vo vašom okolí, začnite jednoducho zmesou semien, ktoré si buď namiešajte, alebo kúpte pripravené v ktoromkoľvek obchode s krmivom pre zvieratá. Ideálne je začať slnečnicou, ovsom, prosom, repkou, doplniť ovocím, jarabinou, lojom, kožou z nesolenej neúdenej slaniny a pod.

Prikrmovanie vtáctva v zimnom období nie je len jednoduchá a účinná pomoc mestským vtáčím populáciám, ale aj úžasná ekovýchovná pomôcka v praxi. Kŕmidlá sú tiež vhodnou fotografickou kulisou pre začínajúcich fotografov vtáctva. 
]]> Sun, 05 Mar 2017 11:07:00 GMT http://ornitolog.sk/blog/?id=ta566huv http://ornitolog.sk/blog/rss/ta566huv