AKO SA STAŤ ORNITOLÓGOM - ORNITOLÓG RADÍ
Hlavná ponuka:
AKO SA STAŤ ORNITOLÓGOM
Veľa ľudí sa nás na akciách pýta, ako sa môžu stať ornitológom, či je to práca, alebo skôr koníček, či sa dá vôbec ornitológiou živiť. Pre tých, ktorí s touto oblasťou nemajú až tak veľa skúseností, si to teraz rozmeníme na „drobné“. Pokúsim sa predostrieť čo najkonkrétnejšiu odpoveď, aj s istým praktickým návodom, ako sa k ornitológii „dopracovať“.
Ornitológia je síce veda (ornis=vtáky, logos=veda), ale človek sa jej nemusí nutne venovať profesionálne a v praxi to ani nie je vždy možné. Žiada si to dlhší čas, určitý postup, terénne skúsenosti, ale aj vysokoškolské štúdium a „more“ trpezlivosti. Takýchto profesionálnych ornitológov je, aj na Slovensku, stále pomerne málo. Amatérska ornitológia však chytila za srdce stovky ľudí a dostať sa k nej je, naopak, relatívne jednoduché.
Či už sú takíto amatérski ornitológovia organizovaní, alebo nie, venujú sa vtákom predovšetkým vo svojom voľnom čase. Obvykle sa tejto voľnočasovej aktivite hovorí, už aj v našich kruhoch, „birdwatching“ či „birding“, alebo jednoducho „vtáčkárenie“. Okrem tradičného pozorovania vtáctva pre potešenie zahŕňa vtáčkárenie, už takmer neodmysliteľne, aj ochranu vtáctva, monitoring území v rámci rôznych sčítavacích a mapovacích programov (mnohé na profi úrovni, niektoré ako „citizen science“), ale aj krúžkovanie vtákov.
Ornitológia sa v minulosti spájala predovšetkým s poslednou zo zmieňovaných aktivít, dnes je odchyt a krúžkovanie jedincov vtákov len jedna z mnohých metód výskumu postupne nahrádzaná sofistikovanejšími technikami (GPS snímače, rádionuklidové rozbory peria a i.). Na odchyt vtákov je už ale potrebné byť nielen organizovaný, ale disponovať aj krúžkovateľskou licenciou získanou na základe skúšok a výnimkou zo zákona umožňujúcou manipuláciu s chránenými živočíchmi.
V poslednom období je obľúbenou „vtáčkárskou“ aktivitou aj fotografovanie vtáctva rôznymi teleobjektívmi. Fotografovanie má veľký význam nielen ako dokumentácia a fantastický „mentálny“ relax, ale dá sa využiť napríklad pri dodatočnom sčítaní vtákov v kŕdli alebo „domácu“ determináciu druhu. Pri fotografovaní vtáctva sa však veľmi skloňuje etika, je potrebné dodržiavať určité pravidlá, vďaka ktorým vtáctvo nerušíte. Zahŕňa napríklad nefotenie pri hniezdach, ako aj nezverejňovanie takýchto fotiek, ktoré by mohli motivovať ďalších fotografov získať podobný záber.
Ak sa chce niekto venovať amatérskej ornitológii, nepotrebuje k tomu žiadnu nadštandardnú či drahú výbavu, v podstate ani ten fotoaparát. Potrebuje predovšetkým ďalekohľad a voľný čas. Ani pri kúpe ďalekohľadu dnes nie je nutné prehnane investovať, začiatočník nepotrebuje dusíkaté výplne, pogumované telo či špičkové sklá. Aj spomedzi lacnejších neznačkových produktov sa dá vybrať ďalekohľad, ktorý na určovanie vtákov úplne stačí. Kvalita ďalekohľadov sa totižto za posledné roky výrazne zlepšila.
Odporúčame začínať s menším priblížením (max. 7-10 x 45-50 mm), ruka si bude chvíľu zvykať na zameranie rýchlo poskakujúceho „objektu“. Rozhodne ale neodporúčame „zoomovacie“ ďalekohľady, obraz je po „vyzoomovaní“ obvykle rozmazaný a po páde (poškodení) takéhoto ďalekohľadu dochádza k rozdvojovaniu obrazu, čo môže pozorovateľovi v neposlednom rade aj zbytočne namáhať zrak.
Okrem času a ďalekohľadu potrebuje začínajúci ornitológ aj nejaké tie informácie o tom, čo vlastne pozoruje. Na tento účel výborne poslúžia nespočetné určovacie príručky. Je dobré uprednostniť knihu s kvalitnými kresbami (napr. Collins Bird Guide), fotografie na určovanie vtákov nie sú vhodné, často skresľujú. Úplne najlepšie ale je, ak má začínajúci ornitológ možnosť chodiť do terénu s niekým skúsenejším. Poznatky získané rokmi praxe sú na nezaplatenie a nahradia aj desať príručiek. V neposlednom rade, chodiť v páre či skupinke je rozhodne bezpečnejšie.
Špecifickou oblasťou ornitológie je identifikácia druhov podľa hlasových prejavov. Tu je sprievodné slovo skúsenejšieho vtáčkára na nezaplatenie. Dopomôcť si môžete s CD s kompletným repertoárom vtáčích hlasov. Veľa hlasových prejavov nájdete aj na YouTube, tiež na fantastickej „šérovacej“ stránke, www.xeno-canto.org.
Nakontaktovať sa na ornitológov, ktorí by spoločne s vami (a radi) brázdili vtáčkárske trasy, nie je samozrejme jednoduché. Našťastie aj na Slovensku existuje niekoľko mimovládnych organizácií, ktoré takýchto ornitológov združujú (napr. SOS/BirdLife Slovensko či Ochrana dravcov na Slovensku). Za pokus nič nedáte. Na Slovensku sa navyše koná každoročne niekoľko ornitologických táborov, kde sa viete kadečomu priučiť.
Ak by ste sa ale radi naučili niečo o vtákoch a o ich určovaní aj trošku menej „vtieravou“ formou, potom je tu ešte jedna možnosť. Ako Ornitologická poradňa organizujeme párkrát do roka verejné a bezplatné kurzy poznávania vtáctva. Vždy sa venujeme inému typu prostredia, kurzy sú výhradne v teréne a trvajú 2-3 hodiny. Kurzy sa konajú prevažne na Považí, ale pripravujeme aj nejaké tie „výlety“ do vzdialenejších končín. Robievame aj súkromné spoplatnené kurzy poznávania vtáctva, kde sa dokážeme venovať pár hodín konkrétnemu záujemcovi či malej skupine.
Ak by ste sa ale zaradili radšej už rovno k pokročilým vtáčkárom, neváhajte sa zapojiť do Ornitologickej akadémie organizovanej mladšou generáciou ornitológov zo SOS/BirdLife Slovensko. Výborná príležitosť vymieňať si poznatky priamo v teréne a na rôznych vzdelávacích stretnutiach.
Potom je tu ešte tá profesionálna stránka ornitológie. Existuje veľa príkladov špičkových amatérskych ornitológov, ktorí sa stali, po rokoch, naozaj uznávanými odborníkmi. Toto je však dlhá cesta k „profesionalizácii“, žiada si dobrú motiváciu, veľa voľného času, mať šťastie na dobré témy, atraktívne lokality a mať aj dobré nápady a byť aj niečo viac ako len nadšenec.
„Skratkou“ je v tomto smere štúdium biologických alebo environmentálnych odborov na niektorej zo slovenských univerzít. Nikde neskončíte priamo ako „ornitológ“, ale takúto profiláciu Vám zabezpečí výber ornitologickej témy na diplomovú a ideálne aj dizertačnú prácu. Dobré je si vyberať odbory, kde sa viete k ornitológii priblížiť, napríklad zoológiu či ochranu prírody.
Dobre, a dá sa teda ornitológiou aj živiť? Áno, aj nie. Ak máte šťastie a ste v tom dobrý, viete sa venovať výskumu vtákov v rámci akademického prostredia. A niekto vám za to aj platí. Témy si ale vyberáte iba výnimočne, musíte držať krok s trendami vo svete, venovať sa tomu, čo časopisy a vedecká obec považujú aktuálne za dôležité. Riešia sa výskumy, kde sa ide striktne do hĺbky, riešia sa problémy z oblasti kondície vtákov, adaptácií, imunológie, parazitológie, klimatickej zmeny apod. Núti vás to vtáky niekedy nielen chytať, ale aj stresovať. Nie je to každému po vôli.
Druhá možnosť je uplatniť sa v niektorej z ochranárskych ornitologických organizácií, tu však veľký výber nie je. Môžete však pracovať na užitočnom projekte, ktorý mení situáciu s vtáctvom k lepšiemu. Ornitológ má však aj iné, environmentálne a priemyselné uplatnenie. Je to ale oblasť, ktorá sa na Slovensku zatiaľ iba rozvíja.
Environmentálna a priemyselná ornitológia zahŕňa krátkodobé aj dlhodobé monitoringy určitých území, kde sa napríklad plánuje stavba. Mnohé stavby podliehajú posúdeniu ich vplyvu na životné prostredie a preskúmanie vtáctva na takomto území je jednou z čiastkových úloh takéhoto posúdenia. Odborné vyjadrenie ornitológa je potrebné aj v iných oblastiach, aj pri výruboch stromov v zastavanom území, pri zatepľovaní bytových domov a pod.
Byť ornitológom zatiaľ nie je „in“, ale príde doba, kedy si človek začne prírodu vážiť a kedy nájde širšie uplatnenie aj takáto profesia. Potom si môžete určite povedať, že váš job je zároveň aj vašim koníčkom a zároveň ste si sám sebe pánom. Nemusíte si vyberať nepríjemné výskumy ani témy určované „impakt faktorom“ karentovaných vedeckých časopisov.
Radovan Jambor
Ornitologická poradňa