AKO ODPLAŠIŤ ĎATĽA? - ORNITOLÓG RADÍ
Hlavná ponuka:
AKO ODPLAŠIŤ ĎATĽA?
Synantropizácia vtákov je veľmi zaujímavý proces, ktorý sa neraz vymyká nášmu chápaniu a stále nás prekvapí niečím novým a zvláštnym. Často vedie k rôznym konfliktom medzi človekom a vtákmi a nie vždy je jednoduché ich vyriešiť ku spokojnosti oboch strán. Sme toho svedkami aj v prípade ďatľovitých vtákov, ktoré v súvislosti s veľkým zatepľovacím „boomom“ v posledných rokoch prenikajú do obcí a miest stále častejšie. Objavili totižto nové neobsadené prostredie, ktoré im poskytuje lákavý typ „bývania“. Ide o zateplené steny domov.
Ak ste videli niekde na takýchto stenách diery, je to dielo najčastejšie ďatľa veľkého alebo žlny zelenej. Nie sú v tomto smere extra vyberavé, žlna si ale urobí dieru radšej v panelovom dome, vo výške. Táto diera má väčšinou priemer 10 a viac cm. Ďateľ je so svojimi dierami s priemerom 6-8 cm podstatne univerzálnejší. Obsadzuje bytovky, ale aj fasády rodinných domov, bez váhania do 2-3 m nad zemou. Tieto vtáky nie sú prieberčivé ani čo sa týka zatepľovacieho materiálu. Diery si vytvoria v polystyréne, aj v minerálnej vate. Prenikajú tiež do dreva, občas do podbitia. V zateplení sa veľakrát prepracujú až na tehlu či panel.
Nie je jasné, podľa čoho si vyberajú svoj cieľ. Nezáleží ani na farbe fasády, ani na rušnosti. Predpokladáme, že je to súbor viacerých faktorov, medzi ktorými je najvýznamnejším prítomnosť dreviny pri dome a prítomnosť súvislých porastov pri pozemku. Na budovách preferujú ďatle tie steny, pred ktorými sú stromy, z ktorých môžu „vyrážať“ a prípadne sa na ne zase bezpečne vrátiť a schovať. Čo vieme tiež určite, ďatle sa nedobíjajú do stien kvôli tomu, že sme im vyrúbali stromy. Problém s poškodzovaním fasád je najrozšírenejší v tých mestách, v ktorých je, paradoxne, väčšie množstvo verejnej zelene.
Za bežných okolností ďobanie do ľahko penetrovateľného zatepľovacieho materiálu v ďatľoch evokuje pocit, že sa dobíjajú do lákavej mäkkej drevnej hmoty. Nehľadajú tu žiadnu potravu, ako sa ľudia často mylne domnievajú. Dôvodom takéhoto počínania je nocovanie, vytvorenie bezpečného úkrytu na prečkanie zimy alebo chladného počasia. Ľudia nám hlásia škody predovšetkým od jesene do začiatku jari. Vo fasáde vyhniezdia iba výnimočne.
Na nocovanie ďatľom stačia aj menšie diery a tenšia izolácia. Preferujú rohy budov, kde sa hrúbka zdvojnásobí. Často si vo svojom teritóriu vytvoria viac takýchto nocovísk, ktoré potom striedajú podľa toho, kde sa aktuálne cítia bezpečnejšie. Na jednej budove sa ale veľmi časti uspokoja len s jednou dierou. Teda, ak mu ju obetujeme, mali by sme mať od ďatľa pokoj. Nie je to však pravidlom.
Sporadicky sa objavujú fasády, ktoré vyzerajú ako po streľbe z guľometu. Nie je to pritom vždy dielo jedného ďatľa. Zimovať na jednom dome môžu spolu aj páry alebo tolerantnejšie jedince. Teritorialita ďatľov ale, vo všeobecnosti, v zime výrazne vzrastá, potenciálne hniezdiská si obsadzujú väčšinou už od januára. Vtedy nájdeme na takýchto objektoch vždy len jedného samca. Teritória obhajujú intenzívnym „bubnovaním“ do dobre rezonujúcich podkladov. Bez váhania do pouličných lámp, suchých konárov ale aj plechových častí domu či plotov.
Treba však ďatle za diero-tvorbu na domoch aj pochváliť. Aj napriek vznikajúcim škodám takouto činnosťou obohacujú mestské prostredie o chýbajúce dutiny v stromoch. V dierach po ďatľoch „zatepľovačoch“ hniezdia vrabce domové aj poľné, sýkorky (tie v nich aj zimujú), kavky tmavé, škorce obyčajné, dážďovníky tmavé, vzácne aj výrik lesný či veverička.
Odvrátenou stránkou problému sú zúfalí majitelia poškodzovaných domov a nemalé výdavky. Niektorí sú z opakovaných opráv a náročného riešenia vznikajúcich dier zrelí na „blázinec“. V mnohých prípadoch dochádza k trestnej činnosti a ubližovaniu ďatľom. Poznáme prípady streľby po ďatľoch. Niekde im hádžu do dier petardy, hadice, kamene, lepidlá, inde im upchávajú diery v hniezdnej sezóne alebo sa na riešenie používajú legálne dostupné, no veľmi nebezpečné prostriedky, akým je napríklad „antristrakapoud.cz“. Netreba zrejme pripomínať, že ďatle sú u nás, rovnako ako všetky voľne žijúce vtáky, zákonom chránené.
Ako teda zabezpečiť fasádu tak, aby sme ďatľovi neublížili a úspešne ho preorientovali na prírodné prostredie? Sú firmy, ktoré vám budú s kľudným svedomím odporúčať atrapy dravcov, sov alebo vrán, ktorých inštalácia na poškodenú stenu, strechu alebo na balkón vás zázračným spôsobom ďatľov zbaví. Inde vám odporučia zavesiť CDčka, strapce alobalu, fľaše a podobne. Takmer nič z toho ale neúčinkuje tak, ako by sa dalo očakávať možno u iných vtáčích druhov. Ďatle sú mimoriadne inteligentné vtáky, fejkové atrapy rýchlo odhalia.
Na základe doterajších skúseností vieme o dvoch relatívne účinných možnostiach. Ak je hniezdna sezóna, ďatle v diere je potrebné nechať vyhniezdiť. Majitelia, správcovia aj stavebné firmy sú zo zákona povinné prítomnosť hniezdiacich vtákov strpieť až do vyletenia posledného mláďatka. Ak tak neučinia a ďatľom ublížia, neváhajte vec oznámiť kompetentným orgánom. Ak už hniezdna sezóna skončila a ďatle v dierach iba nocujú, potom sa dá urobiť nasledovné.
V prvom rade je potrebné škody opraviť, resp. diery upchať. Musíte si byť ale istí, že v dierach nič živé nezamurujete. Obeťou sa môžu stať aj netopiere, ktoré si tu našli sezónny úkryt. Na to pozor! Potom nainštalujete plašiče. Trh ponúka veľa možností, ale nám sa osvedčili hlavne makety ďatľov fungujúce na princípe teritoriality. Účinnosť je približne 70 %, teda 7 z 10 ďatľov nechá fasádu na pokoji. Pri makete žlny zelenej je účinnosť takéhoto plašenia o niečo nižšia.
Je dobré jednotlivé riešenia skombinovať a nenechať nič na náhodu (napr. makety, klzké fólie a ultrazvukové plašiče). Kumulatívnym pôsobením viacerých plašičov dosiahnete lepší výsledok. Naopak, ak odporúčaný postup nedodržíte, efekt plašenia bude zanedbateľný. Veľakrát si napríklad ľudia maketu umiestnia ešte k nevyspravenej diere dúfajúc, že ďateľ odletí a dieru vyspravia potom. To je chyba. Ďatľovi musíte z motivácie vracať sa na stenu maximálne ubrať. Ak mu tam dieru necháte, nevzdá sa jej, bez ohľadu na to, čo mu pred ňu nainštalujete. Druhá vec, nie vždy ďateľ dieru využíva, občas ho z nej vyženú kavky. Tie maketou ďatľa z diery nedostanete.
K makete sa posiela aj nahrávka ďatlieho hlasu, ktorá urobí z atrapy dôveryhodného súpera. Ďatle sa zo svojich teritórií totižto navzájom vyháňajú. Vašou úlohou bude presvedčiť ďatľa – opticky aj akusticky – že už jeho teritórium, zahŕňajúce váš dom, obsadil iný ďateľ a nechce ho tu. S týmto nápadom prišli už dávnejšie Švédi, nie je to nič nové, len v našich podmienkach sa zatepľuje iba krátko a naše ďatle sa len učia využívať túto novú ekologickú niku. V niektorých krajinách, akou je napríklad Kanada, kde majú veľa lesov, aj veľa ďatľov, zašli ešte ďalej. Aby predišli poškodzovaniu fasády, zmenili technológiu zatepľovania. Pridávajú armorizované pláty, využívajú sa skôr termonátery atď.
Ak plašenie nezaberie, potom je tu ešte jedna možnosť. Ornitológovia môžu ďatľa odchytiť a premiestniť inde. Ďatle sú sedentárne vtáky, nemajú vo zvyku migrovať či preletovať na väčšie vzdialenosti. Ďateľ sa po odchyte vypustí v lese, ideálne tak 100 km od miesta odchytu. Na novom mieste sa správajú po vypustení úplne prirodzene, hneď sa začínajú venovať hľadaniu potravy a skúmaniu nového prostredia, časom si tu nájdu nové teritórium.
Odchyt môže vykonať len skúsený odborník s licenciou a výnimkou so zákona umožňujúcou manipuláciu s chráneným živočíchom. Odchyty takýchto ďatľov sú samozrejme len krajným riešením ako prevencia „brania spravodlivosti do vlastných rúk“. Nie vždy sa ale dá realizovať. Problémom môže byť výška, v akej sú vtáky schopné naletovať na budovu, a niekedy sa ďateľ zľakne a dlhšie neukáže. V takomto prípade treba skúšať nové metódy plašenia a rôzne ich kombinovať, niečo z toho určite vyjde, len to chce trpezlivosť. Keďže sú to živé tvory, na každého zaberá niečo iné, v inej intenzite, z iného miesta. Neskĺznite, prosím, k nehumánnym metódam. Antistrakapoud.cz napríklad obsahuje prchavé látky. Výrobca síce deklaruje neškodnosť, no po zamazaní peria niečím takýmto ďateľ nemá žiadnu šancu na normálnu existenciu, let či rozmnožovanie.
Radovan Jambor
Ornitologická poradňa